V Komárome diskutovali o ekonomickej obnove EÚ a o kríze eurozóny

Komárom 30. septembra (TASR) – Otázky ekonomickej obnovy v EÚ a problémy v eurozóne boli hlavnou témou cezhraničného fóra občanov, ktoré dnes v maďarskom Komárome zorganizovali Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku a jej maďarská partnerská organizácia.

Občania Komáromu a Komárna, ale aj ďalších slovenských a maďarských miest, mali možnosť diskutovať o aktuálnych otázkach s poslancami Európskeho parlamentu, primátormi Komáromu, Komárna a ďalšími expertmi zo SR a Maďarska. Témou podujatia bola aj Lisabonská zmluva, ktorá má zabezpečiť viac právomocí a zodpovedností pre Európsky parlament.

Primátor Komáromu Attila Molnár vyjadril nádej, že do niekoľkých rokov sa bude môcť spolu s komárňanským primátorom Antonom Marekom prejsť po novom dunajskom moste. Táto stavba by sa mala zrealizovať v rokoch 2015-2017. Pripomenul, že fínska spoločnosť Nokia avizovala výrazné znižovanie stavu svojich zamestnancov vo svete, čo na budúci rok môže ovplyvniť aj 5000-6000 zamestnancov závodu Nokie v komáromskom priemyselnom parku, kde veľká časť pracovníkov prichádza pracovať zo slovenskej strany Dunaja.

Primátor Komárna Anton Marek podčiarkol aktuálnosť fóra, pretože podľa jeho slov v SR silne rezonujú názory na euroval. Spolupráca Komárna a Komáromu je podľa jeho slov na veľmi dobrej úrovni, čo v budúcnosti prinesie aj svoje ovocie.

Europoslankyňa Anna Záborská na margo rámca rozpočtu 2014-2020 Európskej únie zdôraznila, že únia sa na rozdiel od jej členských štátov nesmie zadlžovať. Dodala, že rámec bude tvoriť zhruba jedno percento HDP členských štátov.

Grécko sa nepohne z miesta, ak tam nebudú aj určité investície. Práveže v tejto oblasti sa zatiaľ nepočítajú nejaké finančné prostriedky. Čiže to je ďalší problém, ktorý Grécko čaká, aby sa to hospodárstvo, aby sa tá ekonomika pohla dopredu, musia tam byť aj investície,“ poznamenala Záborská k situácii Grécka.

„EÚ má obrovskú zodpovednosť za svetový vývoj. Je totiž najväčším svetovým vnútorný trhom, najväčším exportérom a najväčším cieľom investícií. Únia poskytuje najväčší objem medzinárodnej pomoci, najviac pôžičiek je vo svete v eurách, aj preto je dôležitý stav ekonomiky EÚ,“ konštatovala maďarská ľavicová europoslankyňa Edit Herczog.

Podľa slovenskej europoslankyne Edit Bauer by grécka kríza vypukla, aj keby Grécko nebolo členom eurozóny. „Falšovanie údajov v Nemecku či Holandsku neprichádza do úvahy, v Grécku sa to však toleruje,“ povedala.

K otázke pružnosti EÚ v rozhodovaní povedala, že únia bola stavaná na ideálne podmienky. Problémom je jej rozhodovací proces. „Nemáme rozhodovací mechanizmus, ktorý by bol vhodný na rýchlu reakciu. Tá celá mašinéria európskeho rozhodovania sa vyvíjala pomerne dlho a suverénne štáty sa držia vždy vlastnej suverenity a to je veľmi zložité, veľmi namáhavé,“ dodala Bauer.

Zuzana Tučeková z portálu EurActiv.sk priblížila okolnosti dlhovej krízy. Podľa jej slov euroval a stály finančný nástroj EÚ bude pôsobiť ako akýsi európsky menový fond, ktorý by mal byť funkčný od roka 2013.

(spravodajca TASR Ladislav Vallach) juh

REKLAMA

REKLAMA