Mladí Belgičania nechcú rozpad krajiny, ale silnejšie kompetencie pre regióny

Brusel 11. júla (TASR) - Belgicko by malo zostať aj naďalej zachované v podobe federálnej krajiny, avšak je potrebný návrat niektorých kompetencií z federálnej úrovne na jednotlivé regióny. Uviedla agentúra Belga s odvolaním sa na čerstvý prieskum verejnej mienky. Sociológovia Mark Elchardus a Petrus Te Braak z Bruselskej slobodnej univerzity (VUB) uskutočnili prieskum na vzorke 1964 ...

Brusel 11. júla (TASR) – Belgicko by malo zostať aj naďalej zachované v podobe federálnej krajiny, avšak je potrebný návrat niektorých kompetencií z federálnej úrovne na jednotlivé regióny. Uviedla agentúra Belga s odvolaním sa na čerstvý prieskum verejnej mienky.

Sociológovia Mark Elchardus a Petrus Te Braak z Bruselskej slobodnej univerzity (VUB) uskutočnili prieskum na vzorke 1964 Belgičanov vo veku od 25 a 35 rokmi, medzi ktorými bolo rovnako zastúpené frankofónne a flámske obyvateľstvo.

Respondenti si mohli vybrať medzi dvoma možnosťami – na jednej strane to bolo rozdelenie krajiny a na strane druhej udržanie celistvosti Belgicka spojené s prevodom kompetencií na flámsky, valónsky a bruselský región, ktorú sú v súčasnosti riešené na federálnej úrovni.

Podľa prieskumu iba 15 percent frankofónneho obyvateľstva sa vyslovilo za rozbitie krajiny. Medzi Flámami je toto percento o čosi vyššie – 32 percent. Takmer 44 percent Flámov sa obáva, že rozkol medzi Flámskom a Valónskom sa bude v budúcnosti naďalej zvyšovať, pričom tretina opýtaných nevylučuje rozdelenie krajiny.

Vyše polovice frankofónneho obyvateľstva má obavy, že existujúce rozpory medzi dvoma rozdielnymi jazykovými entitami v krajine sa budú prehlbovať a 42 percent z nich očakáva rozpad krajiny v súčasnej podobe.

Súčasne však prieskum naznačil, že až tri štvrtiny respondentov sa domnievajú, že Brusel si udrží úlohu zjednocovacieho faktora krajiny. Hlavné mesto Belgicka, ktoré je zároveň aj hlavným mestom inštitúcií EÚ, je z administratívneho a historického hľadiska hlavným mestom Flámska, v súčasnosti v ňom však žije okolo 80 percent frankofónneho obyvateľstva.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) zsl

REKLAMA

REKLAMA