Mogheriniová chce nový prístup EÚ voči Rusku, kde sankcie sú len časť príbehu

Brusel 17. novembra (TASR) - Situácia na Ukrajine je ústrednou témou dvojdňového novembrového zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné záležitosti, ktoré začalo dnes v Bruseli. EÚ sa snaží prehodnotiť svoj postoj voči Moskve, ktorú obviňuje z podpory separatistov na východnej Ukrajine, avšak nové ekonomické sankcie proti Rusku sa podľa všetkého neočakávajú. Možnosť ekonomických sankcií poprela ešte ...

Brusel 17. novembra (TASR) – Situácia na Ukrajine je ústrednou témou dvojdňového novembrového zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné záležitosti, ktoré začalo dnes v Bruseli. EÚ sa snaží prehodnotiť svoj postoj voči Moskve, ktorú obviňuje z podpory separatistov na východnej Ukrajine, avšak nové ekonomické sankcie proti Rusku sa podľa všetkého neočakávajú.

Možnosť ekonomických sankcií poprela ešte minulý týždeň nemecká kancelárka Angela Merkelová. Prvé kolo ekonomických reštrikcií voči Moskve neprinieslo príliš viditeľné výsledky.

Ruský prezident Vladimir Putin sa kvôli údajnej podpore proruských separatistov na východe Ukrajiny v priebehu víkendu ocitol pod tlakom medzinárodného spoločenstva na summite G20 v Austrálii. Odsudzujúce slová zazneli zo strany lídrov USA, Kanady či Británie.

Dnes sa od diplomatov EÚ, ktorému prvýkrát bude predsedať nová šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová, očakáva, že urobia ďalší krok a že sa ich reakcia neobmedzí iba na politické vyhlásenie či verejné odsúdenie Ruska za pomoc povstalcom. Rozšírenie ekonomických sankcií nehrozí, sú pre Európanov nákladné a Rusko im odoláva. Očakávajú sa však diskusie o budúcnosti uplatňovania sankcií proti Rusku, o tom, aký tlak má únia vyvíjať na Moskvu, aby to bol účinný nástroj medzinárodnej politiky.

Mogheriniová už pred dnešným stretnutím naznačila, že sankcie nie sú cieľom samým osebe.

“Sankcie môžu byť nástrojom, ak sú súčasťou širšieho balíčka opatrení. Myslím si, že nastal čas, aby sa EÚ a jej ministri zamerali aj na ďalšie opatrenia, ktoré musíme prijímať. Na jednej strane požiadať Ukrajincov, aby sa zapojili do reforiem, na druhej strane, aby sa Rusko zapojilo do dialógu s Európskou úniou,” uviedla Mogheriniová pred začatím bruselských rokovaní.

Tento prístup vychádza aj z úvah, že rastúca izolácia Putina v medzinárodnej politike radikalizuje jeho postoj v ukrajinskom konflikte. Mogheriniová by chcela, aby ministri zahraničných vecí hrali úlohu sprostredkovateľa medzi Kyjevom a Moskvou. Zároveň chce, aby sa iba kriticky nepozerali na vládu v Moskve, ale aby rozhodnejšie podporovali Ukrajinu, ktorej počas zimy hrozí zhoršenie humanitárnej situácie.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) pel

REKLAMA

REKLAMA