N. Kroesová: EÚ slabým financovaním IKT sama sebe hádže polená pod nohy

Brusel 18. júna (TASR) – Podpredsedníčka Európskej komisie (EK) Neelie Kroesová dnes uviedla, že Európania dychtia po digitálnych technológiách a po väčšej ponuke v tejto oblasti, no vlády a priemysel nestačia s ich požiadavkami udržať krok. Jej slová sú reakciou na zistenia, ktoré priniesla hodnotiaca tabuľka Digitálnej agendy Európskej komisie (DAE).

EK upozorňuje, že európski občania, podnikatelia a inovátori vytvárajú digitálny dopyt, ktorý by mohol stačiť na dosiahnutie udržateľného hospodárskeho rastu. Tento potenciál sa však nemôže naplno rozvinúť pre chýbajúci dostatočný prístup k rýchlemu internetu, online obsah, výskum a príslušné zručnosti.

K najvýraznejším trendom v sektore informačných a komunikačných technológií (IKT), ktorý v súčasnosti zamestnáva 8 miliónov pracovníkov a vytvára 6 percent HDP únie, patrí narastajúca spotreba dát a príklon k mobilným technológiám (ako sú smartfóny) a mobilným službám (ako 3G internet, streaming hudby a webmail).

"Zotrvávanie pri politickom myslení a obchodných modeloch 20. storočia hatí rozvoj európskej ekonomiky. Nedostatočným investovaním hádžeme sami sebe polená pod nohy. Ak budeme aj naďalej prešľapovať na mieste, Európu prevalcuje globálna konkurencia,“ uviedla eurokomisárka zodpovedná za digitálnu agendu Neelie Kroesová.

Podľa digitálnej agendy Európskej komisie (DAE) pozitívnou správou je skutočnosť, že širokopásmové pripojenie na internet je v celej Európe už takmer samozrejmosťou – prístup k nemu má 95 percent Európanov. Spotrebitelia a podniky čoraz viac uprednostňujú mobilné technológie, keď pozícia mobilného internetu na trhu sa zlepšila o 62 percent (217 miliónov zákazníkov so širokopásmovým mobilným pripojením).

V roku 2011 prvýkrát použilo internet 15 miliónov Európanov. Momentálne sa 68 percent Európanov pravidelne pripája na internet a 170 miliónov využíva sociálne siete. Prvýkrát vôbec sa stalo, že internet používa väčšina ekonomicky znevýhodnených Európanov, no napriek tomu jeden zo štyroch Európanov doteraz nikdy internet nepoužil.

Správa EK poukazuje na to, že Grécko, Portugalsko a Írsko prešli na elektronickú verejnú správu v záujme zachovania kvalitných verejných služieb. Spolu s Českou republikou dosiahli najväčší nárast v oblasti poskytovania a využívania služieb elektronickej verejnej správy krajiny s finančnými problémami, čím sa zdôrazňuje dôležitosť elektronickej verejnej správy pri úspešnej štrukturálnej reforme.

Na druhej strane problematické oblasti EÚ sú z tohto hľadiska v tom, že polovica európskej pracovnej sily nemá dostatočné informačno-komunikačné zručnosti, vďaka ktorým by ľudia dokázali zmeniť prácu alebo sa zamestnať. Aj keď 43 percent populácie EÚ disponuje internetovými zručnosťami na strednej alebo vysokej úrovni a dokáže používať internet na telefonovanie alebo vytvorenie webovej stránky, takmer polovica pracovnej sily sa domnieva, že ich počítačové a internetové zručnosti nezodpovedajú požiadavkám pracovného trhu.

Takmer 25 percent pracovnej sily nemá žiadne IKT zručnosti. To je dôvodom, prečo je problematické obsadiť všetky voľné miesta v sektore IKT – v roku 2015 ich bude okolo 700.000.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) ed

REKLAMA

REKLAMA