Na trhu práce majú šancu len kvalitne vzdelaní mladí ľudia v žiadanom odbore

Banská Bystrica 15. októbra (TASR) – Mladí, vyštudovaní ľudia bez práce sú problémom nielen Slovenska, ale celej Európskej únie (EÚ). V krajinách EÚ je ich 5,7 milióna. Aj tieto informácie zazneli na dnešnom diskusnom stretnutí na pôde Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Banská Bystrica 15. októbra (TASR) – Mladí, vyštudovaní ľudia bez práce sú problémom nielen Slovenska, ale celej Európskej únie (EÚ). V krajinách EÚ je ich 5,7 milióna. Aj tieto informácie zazneli na dnešnom diskusnom stretnutí na pôde Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Zorganizovalo ho Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a informačným portálom EurActiv.sk.

Odborníci z oblasti európskych politík, vzdelávania, zamestnanosti, zástupcovia miest i mládežníckych organizácií hľadali odpovede na otázky, či mladí ľudia na Slovensku potrebujú podporu štátu pri vstupe na pracovný trh, aká je a aká by mala byť, či európske nástroje sú skutočným riešením pre nich, alebo len dočasným záchranným kolesom. Veľkú časť diskusie venovali vzdelávaciemu systému u nás, ktorý je kľúčovým v boji proti nezamestnanosti stredoškolských a vysokoškolských absolventov.

Podľa štátneho tajomníka ministerstva školstva Juraja Draxlera len kvalitne vzdelaný mladý človek, v odbore, ktorý štát potrebuje, má šancu zamestnať sa. Ministerstvo školstva v súčasnosti mapuje kompetencie a vzniká podrobná mapa toho, čo vysoké školy študentom dávajú a na druhej strane, čo požadujú zamestnávatelia. Od budúceho roka chcú komunikovať s univerzitami o úprave obsahu odborov.

Ministerstvo chce lepšie komunikovať aj s verejnosťou, aby sa dozvedela, že napríklad z nejakej vysokej školy skončili dve tretiny absolventov na úradoch práce a sú tam aj po roku.

Debatu oživil europoslanec Richard Sulík, ktorý je známy kritickými vyjadreniami na adresu niektorých krokov EÚ. “Štát by mal investovať peniaze do vzdelania, vynaložiť veľa námahy, aby bolo kvalitné a také, aké naše hospodárstvo potrebuje. Potom by už štát nemal dávať peniaze na nejakú aktívnu politiku trhu práce, také a onaké projekty,” konštatoval pre TASR Sulík. “Veď to vytvorilo celý priemysel ľudí, ktorí sa na tom priživujú a z toho veľmi slušne žijú, ale výsledok nie je. My nemáme výrazne menej nezamestnaných. To nikam nevedie, nemá to reálny prínos. Ja by som okamžite zrušil celú aktívnu politiku trhu práce, lenže je tam množstvo európskych peňazí, sú v tom miliardy a celkom slušne sa tam darí korupcii. Komplet by som to zrušil a všetky ušetrené peniaze použil na zníženie daní pre tých, ktorí tvoria hodnoty a zamestnávajú ľudí, aby bolo menej pravidiel, aby boli jednoduchšie, aby na výstavbu výrobnej haly nebolo treba 27 pečiatok, ale len tri,” dodal Sulík.

Ako zhrnul, bojovať s nezamestnanosťou sa dá iba zlepšením podnikateľského prostredia, ktoré vytvára pracovné miesta. Potom Európa nebude mať 18 miliónov nezamestnaných, z toho takmer šesť miliónov mladých ľudí. Myslí si, že v terajšom zložení europarlamentu je pomerne dosť poslancov, ktorí to vidia rovnako a myslia propodnikateľsky.

V súvislosti so vzdelávaním uviedol, že by sprísnil akreditácie vysokých škôl a zvýšil náročnosť na ich prevádzkovanie. “Ak sa deti majú učiť ako držať skrutkovač na internete z youtube, ako tu odznelo, tak v celom našom školstve niečo nefunguje. Ak je pravdou, čo tu tiež odznelo, že 60 % jedného populačného ročníka ide na vysoké školy, to nie je dobrý vývoj. Potom tu máme množstvo ľudí, ktorí vyštudovali masmediálnu komunikáciu alebo sociálnu prácu a nakoniec robia taxikárov a upratovačky, ak vôbec pracujú,” uzavrel Sulík. Zároveň ocenil toto diskusné stretnutie, na ktoré išiel “s takým neistým pocitom”, ale bolo podľa neho ďaleko lepšie, ako čakal, keďže na ňom boli ľudia, ktorí mali čo k téme povedať.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.

ekc pop

REKLAMA

REKLAMA