Nezhody medzi inštitúciami EÚ ohrozujú reformu spoločnej rybárskej politiky

Brusel 14. mája (TASR) – Snaha o dosiahnutie konečnej podoby spoločnej rybárskej politiky EÚ sa stala hlavnou témou európskych ministrov, ktorí sa v Bruseli zúčastňujú dvojdňového zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov. Podľa diplomatických zdrojov z prostredia EÚ môžu rokovania trvať až tri dni, lebo ide o jedno z najkomplikovanejších rokovaní Rady v uplynulých rokoch.

Budúca podoba spoločnej rybárskej politiky naráža na konflikt medzi inštitúciami EÚ. Európska komisia (EK) a Európsky parlament (EP), inštitúcie, ktoré tvoria politiku a vízie o budúcnosti EÚ, sa snažia zabezpečiť udržateľnosť rybných stád v moriach a oceánoch okolo Európy. Rada, ktorá zastupuje členské štáty a ich súčasné ekonomické a sociálne záujmy, žiada výnimky a ústupky.

Írske predsedníctvo v EÚ ešte pred konaním Rady ministrov vyzvalo členské štáty únie, ktoré sú reformou politiky rybolovu najviac dotknuté, aby prehodnotili svoje pozície a umožnili tak dohodu s EP, ktorý je odhodlaný zabrániť nadmerným výlovom rýb.

"Táto Rada ministrov bude jedna z najťažších z posledných rokov. Kvôli rozporom medzi ochrancami morského bohatstva a zástupcami ekonomického sektoru, ktorý vytvára desaťtisíce pracovných miest," uviedli predstavitelia írskeho predsedníctva v EÚ pred začatím rokovaní. Tie má na starosti írsky minister rybolovu Simon Coveney.

Írsko sa snaží dosiahnuť dohodu medzi EP a Radou do konca tohto mája. Ak sa to nepodarí, záležitosť preberie litovské predsedníctvo v EÚ, ktoré sa začína v júli, čo časovo znižuje šance na dosiahnutie finálnej podoby do konca mandátu súčasného Európskeho parlamentu v máji 2014.

Z členských štátov únie sú najmenej ochotné na ústupky veľké krajiny ako Francúzsko a Španielsko, kde rybolov predstavuje dôležitý sektor ekonomiky.

Najväčší rozpor medzi inštitúciami EÚ je v otázke odhadzovania do mora výlovov, ktoré sa nedajú speňažiť. Komisia chce, aby rybári boli prísnejší pri selekcii ulovených rýb a neplytvali výlovmi, ktoré nevedia predať. Írske predsedníctvo navrhlo päťpercentnú hranicu úlovkov, ktoré môžu byť vrátené späť do mora, s čím by mohol súhlasiť Európsky parlament, ale viacerým členským štátom to nevyhovuje. Tie chcú väčšiu flexibilitu a rôzne výnimky z počtov a druhov ulovených rýb.

Ďalším kameňom úrazu je snaha o ochranu počtu rýb. Komisia a europarlament chcú, aby od roku 2015 Európania vylovili iba nevyhnutné množstvo rýb, aby neohrozovali už beztak zriedené rybné stáda. Podľa niektorých členských štátov to nie je možné.

EÚ je po Číne a Peru treťou najväčšiu rybárskou veľmocou na svete. Na druhej strane dochádza ku konštantnému znižovaniu rybných stád vo vodách, kde lovia Európania. Podľa prieskumov 47 percent rybných stád v Atlantickom oceáne a až 80 percent v Stredozemnom mori sú postihnuté nadmernými výlovmi.

"Potrebujeme túto historickú dohodu, ktorá by nám umožnila obnovu rybného bohatstva," uviedla pred ministrami eurokomisárka pre morské záležitosti a rybolov Maria Damanakiová.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) juh

REKLAMA

REKLAMA