NRSR: Uľahčenie vstupu našich vojakov do cudzích armád musí počkať

Bratislava 12. augusta (TASR) – Slovenskí vojaci si musia na uľahčenie vstupu do služieb armád iných krajín počkať minimálne trištvrte roka. Poslanec Anton Martvoň (Smer-SD), ktorý sa o takúto zmenu usiluje, musí podľa vlastných slov hľadať vhodnejšie argumenty, aby o zmene zákona presvedčil všetky dotknuté strany.

Ako tvrdí, slovenskí občania sú v EÚ jediní, ktorí potrebujú na službu v armáde členského štátu EÚ alebo NATO súhlas prezidenta. Ak ho nemajú a slúžia vo vojsku pod inou ako slovenskou vlajkou, dopúšťajú sa trestného činu. Martvoň navrhuje zmenu v dvoch verziách. Buď by mala hlava štátu kompetenciu povoľovať len vstup do armády mimo členských štátov EÚ či NATO, alebo by stále posudzovala všetky žiadosti s tým, že práca pre armádu krajiny EÚ alebo NATO bez súhlasu prezidenta by viac nebola trestným činom, ale priestupkom, za ktorý by bolo možné uložiť pokutu. Služba v armáde mimo týchto krajín bez súhlasu hlavy štátu by bola naďalej trestným činom.

"Nenastal ešte správny čas. Treba to viac spoločensky a verejne prediskutovať. Pokúsim sa prísť opäť o trištvrte roka s lepšími argumentmi," avizoval Martvoň. Podľa informácií TASR narazil najmä vo Vojenskej kancelárii prezidenta SR.

Zámer zmeniť legislatívu zverejnil poslanec ešte v apríli. Vtedy vyhlásil, že "ak by Slovák slúžil napr. vo francúzskej légii a nemá aj francúzske občianstvo alebo povolenie nášho prezidenta, dopustil by sa trestného činu služby v cudzom vojsku. Preto francúzska légia neposkytuje žiadne informácie slovenskej strane o Slovákoch, ktorí tam slúžia, lebo vedia, že sme jediný štát v EÚ, kde je to trestným činom". Za paradox považuje, že na službu v cudzom policajnom zbore či väzenskej stráži náš občan súhlas prezidenta nepotrebuje.

Súčasný právny stav označil Martvoň za pozostatok starého systému armády. "Neviem, prečo to takto zostalo. Európske predpisy to nijako neriešia, ostalo to na jednotlivých štátoch. V priemere vychádza, že raz za rok je jeden občan za takýto trestný čin odsúdený, ďalšie stovky sú však v utajení," dodal.

Exministrovi obrany a súčasnému členovi Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť Martinovi Fedorovi (SDKÚ-DS) sa Martvoňova idea v apríli nepozdávala. "V tomto som oveľa konzervatívnejší a nepokladám to za najlepší návrh. Sám by som bol za zachovanie, aby takáto služba podliehala nejakému schvaľovaniu. Nemyslím si, že je vhodné, aby naši vojaci poskytovali služby niekde inde, napríklad ako žoldnieri," reagoval pre TASR.

Fedor podotkol, že s týmto problémom sa SR v minulosti stretla niekoľkokrát najmä v súvislosti s francúzskou légiou, kde pôsobili viacerí slovenskí občania. "Nemyslím si, že je to najsprávnejšia cesta. Slovenskí občania a vojaci majú úplne iné problémy, ktoré by sme mali riešiť, ako to, aby nám tí najlepší utekali niekde inde," myslí si.

Podobný názor mal aj ďalší exminister obrany Ľubomír Galko (SaS). "V zásade zastávam stanovisko, že slovenský vojak má v prvom rade pôsobiť v prospech svojej vlasti, v prospech občanov SR," reagoval.

map vs

REKLAMA

REKLAMA