Po smrti Wilfrieda Martensa hrozí boj o nástupníctvo šéfa európskych ľudovcov

Brusel 11. októbra (TASR) – Náhla smrť Wilfrieda Martensa, dlhoročného lídra Európskej ľudovej strany (EĽS), rozprúdila stranícky boj o jeho nástupníctvo. V hre je viacero mien európskych politikov, ktorí boli spätí najmä s pôsobením v Európskom parlamente (EP).

Vážne chorý Martens v utorok 8. októbra, dva dni pred svojou smrťou, odovzdal dočasné vedenie strany predsedovi skupiny EĽS v EP Josephovi Daulovi. Dočasné vedenie Daula nefavorizuje na prebratie vedenia strany.

Martens, ktorý bol v roku 1977 jedným zo zakladateľov EĽS a ktorý tomuto subjektu šéfoval od roku 1992, nestihol vybrať za svojho nástupcu niektorého z desiatich podpredsedov tejto najväčšej európskej politickej strany. Podľa nemenovaných zdrojov z centrály EĽS sa európski ľudovci ocitli v zložitej situácii a v zlom načasovaní, keď len niekoľko mesiacov pred kľúčovými voľbami do Európskeho parlamentu musia riešiť boj o nástupníctvo.

Nahradiť Martensa, ktorý z EĽS urobil najväčšiu a najvplyvnejšiu stranu na európskej scéne a ktorá dvakrát po sebe vyhrala voľby do Európskeho parlamentu nebude ľahké. Strana potrebuje nového vodcu, charizmatickú osobnosť s dobrým politickým postavením, čo sú kritériá, ktorým údajne nezodpovedajú súčasní podpredsedovia EĽS.

Najväčšie šance sa v kuloároch pripisujú Jerzymu Buzekovi, bývalému poľskému premiérovi, ktorý dva a pol roka šéfoval europarlamentu. V hre je údajne aj Hans-Gert Pöttering, nemecký konzervatívny politik, bývalý líder skupiny ľudovcov v EP a tiež bývalý šéf europarlamentu. Do hry by sa mohol zapojiť aj generálny tajomník EĽS Antonio López-Istúriz White. Španielsky politik je zároveň aj výkonným tajomníkom Kresťansko-demokratickej internacionály a člen Výkonného výboru španielskej Ľudovej strany.

López-Istúriz White podľa zdrojov z prostredia EĽS intenzívne lobuje za prevzatie strany a v zákulisí už začal hľadať podporu straníckych centrál.

Zosnulý predseda EĽS, vedomý si svojej choroby mal v pláne vzdať sa funkcie už vlani, na kongrese EĽS v Bukurešti, nakoniec však vyšiel v ústrety nemeckej kancelárke Angele Merkelovej, ktorá argumentovala, že nemôže rezignovať, kým neurčí svojho nástupcu vo funkcii.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) cve

REKLAMA

REKLAMA