Po telekonferencii ministrov financií EÚ stále chýba 24 miliárd eur pre MMF

Brusel 20. decembra (TASR) – Telekonferencia ministrov financií EÚ, ktorá sa uskutočnila v pondelok (19.12.) popoludní, uspela v pôvodnom návrhu, že krajiny eurozóny vytvoria špeciálny fond v rámci Medzinárodného menového fondu (MMF) vo výške 150 miliárd eur, ale nepotvrdila očakávané posilnenie fondu až na 200 miliárd eur, ako sa predpokladalo na summite EÚ z 9. decembra.

Počas trojhodinovej telekonferencie, ktorú viedol predseda euroskupiny (ministri financií eurozóny) a luxemburský premiér Jean-Claude Juncker, sa podarilo určiť príspevky 17 členov menovej únie na vybudovanie fondu pre obojstranné pôžičky s MMF vo výške 150 miliárd eur. Podľa očakávania najväčším prispievateľom bude Nemecko (41,5 miliardy eur), po ktorom nasleduje Francúzsko (31,4 miliardy eur). Na treťom mieste sú Španieli (14,8 miliardy eur) a k väčším prispievateľom sa zaradilo aj Holandsko (13,6 miliardy eur).

Členské krajiny eurozóny, ktoré už využívajú finančnú pomoc v rámci záchranného balíka vytvoreného EÚ a MMF, prispievateľmi do nového fondu nie sú. Ide o Grécko, Írsko a Portugalsko. Ku krajinám mimo eurozóny, ktoré sa taktiež nezúčastnia na posilňovaní fondu MMF, patrí trojica krajín, ktoré majú otvorenú úverovú linku s MMF na záchranu svojho hospodárstva – Lotyšsko, Maďarsko a Rumunsko. Ďalšie dve krajiny – Bulharsko a Litva – sa na kapitálovom navyšovaní nového fondu tiež nezúčastnia. Litve bolo uznané spamätávanie sa z finančnej krízy a Bulharsku, ako najchudobnejšej krajine EÚ bola táto účasť odpustená.

Najväčšou "ranou pod pás" však bola neochota Londýna pridať sa k plánom na navyšovanie prostriedkov MMF. Británia už predtým dala najavo, že uvažuje skôr o navýšení prostriedkov MMF v kontexte skupiny G20. Britské "nie" však postavilo pod tlak vlády ďalších štátov EÚ, ktoré nie sú v eurozóne – Českú republiku, Dánsko, Poľsko a Švédsko. Jediní čistí prispievatelia zo štátov EÚ mimo eurozóny. Hlavne na ich pleciach zostáva teraz povinnosť vyzbierať zvyšných 50 miliárd eur (podľa návrhov summitu EÚ) na navýšenie fondu na dohodnutých 200 miliárd eur.

Európsky internetový denník EUobserver dnes uviedol, že v niektorých týchto krajinách je potrebný aj súhlas parlamentu, čo znamená, že to bude zložitý proces. Podľa EUobserver Česká republika sľúbila uhradiť 3,5 miliardy eur, Dánsko chce poskytnúť 5,5 miliardy eur, Poľsko dá 6 miliárd eur a švédsky minister financií Anders Borg zatiaľ odmieta potvrdiť presnú sumu, ale podľa denníka Svenska Dagebladet by malo ísť o 11 miliárd eur. Stále je to však iba 26 miliárd eur. Skoro polovica, 24 miliárd eur, plánovačom v EÚ momentálne chýba. O dôvod navyše pre zorganizovanie mimoriadneho krízového summitu EÚ koncom januára alebo začiatkom februára.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) pop

REKLAMA

REKLAMA