Predstava skorého vstupu do Schengenu sa Bulharom a Rumunom vzďaľuje

Brusel 6. marca (TASR) – Rumunsko a Bulharsko čelia ostrej kritike v súvislosti s ich žiadosťou o vstup do Schengenskej zóny. Vo štvrtok a v piatok bude v Bruseli zasadať Rada EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti (JAI), pričom Nemecko a Fínsko už dali najavo, že budú vetovať prípadné žiadosti týchto balkánskych krajín o vstup do Schengenu.

Počas cyperského predsedníctva v EÚ, v druhom polroku 2012, bola otázka rozširovania Schengenu odkladaná na neskôr. Táto problematika nepatrí ani medzi priority súčasného írskeho predsedníctva, očakáva sa však, že ministri vnútra EÚ sa vo štvrtok budú venovať aj otázke rozširovania Schengenu.

Rumuni a Bulhari žiadajú o vstup do zóny bez pasových kontrol s tvrdením, že podľa Európskeho parlamentu aj Európskej komisie už boli splnené všetky potrebné technické kritériá.

Na druhej strane, krajiny únie ako Holandsko, a najnovšie i Nemecko a Fínsko, sa proti tomu stavajú argumentujúc, že ani Bukurešť, ani Sofia nepokročili dostatočne v boji proti korupcii a organizovanému zločinu.

Minulý týždeň nemecký minister vnútra Hans-Peter Friedrich v rozhovore pre Der Spiegel uviedol, že ak na rade JAI budú Bulhari a Rumuni trvať na spresnení konkrétneho termínu ich vstupu do Schengenu, Nemecko použije právo veta.

V utorok nemecký europoslanec Markus Feber, člen Európskej ľudovej strany, dal za pravdu svojmu ministrovi vnútra, keď vyhlásil, že Rumunsko a Bulharsko nespĺňajú ani minimálne kritériá pre vstup do Schengenu.

"Nevidíme tam žiaden pokrok. Skôr naopak, situácia sa zhoršila v oboch krajinách. Ani Rumunsko, ani Bulharsko nezlepšili boj proti korupcii a tak nemá žiaden zmysel otvárať hranice," uviedol Feber.

Rumunská vláda tvrdí, že v EÚ je sedem krajín, ktoré odmietajú rozšírenie Schengenu smerom na Balkán. Určite medzi ne patrí Fínsko, lebo fínsky minister vnútra Päivi Räsänen sa dnes vyjadril, že vo štvrtok bude na Rade blokovať prípadnú žiadosť Rumunska a Bulharska o vstup do Schengenu.

Jeho slová sú v súlade s postojom fínskej vlády a parlamentu, podľa ktorého korupcia v oboch krajinách je príliš hlboko zakorenené a okrem toho dochádza aj k porušovaniu pravidiel právneho štátu.

Minister Räsänen v rozhovore pre fínsky spravodajský server YLE News odmietol podozrenie, že postoj Fínska je ovplyvnený nárastom žobrákov z východnej Európy, ktorí zaplavili fínske mestá. Räsänen zdôraznil, že obe balkánske krajiny boli "príliš ľahko" prijaté do EÚ, pričom zostalo veľa problémov bez odpovede a ktoré musí teraz EÚ riešiť.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) zsl

REKLAMA

REKLAMA