R. SIVÁK: Európska únia zatiaľ dobre zvláda skúšku v podobe dlhovej krízy

Bratislava 18. septembra (TASR) – Projekt európskej integrácie prechádza od roku 2008 kritickou skúškou, Európska únia (EÚ) ju však zatiaľ zvláda. Uviedol to dnes rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Rudolf Sivák vo svojom príspevku v rámci vedeckej konferencie o makroekonomických aspektoch dlhovej krízy, ktorá sa konala na pôde Univerzity Komenského v Bratislave. "Vhodný krízový ...

Bratislava 18. septembra (TASR) – Projekt európskej integrácie prechádza od roku 2008 kritickou skúškou, Európska únia (EÚ) ju však zatiaľ zvláda. Uviedol to dnes rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Rudolf Sivák vo svojom príspevku v rámci vedeckej konferencie o makroekonomických aspektoch dlhovej krízy, ktorá sa konala na pôde Univerzity Komenského v Bratislave.

“Vhodný krízový manažment európskych elít spolu s inštitucionálnou reformou a aktívnym postojom Európskej centrálnej banky znamenajú, že Európska únia zatiaľ túto skúšku zvláda,” zhodnotil Sivák. Z makroekonomických údajov podľa neho vyplývajú tiež povzbudzujúce trendy reštrukturalizácie problémových ekonomík. Zároveň sa domnieva, že vďaka prijatiu kľúčových opatrení v rokoch 2010 až 2013 by sa nemal opakovať scenár z uplynulých rokov.

Sivák však upozornil, že hlboký cyklický prepad a následné pomalé ekonomické oživenie viedli k prudkému rastu verejného dlhu vo väčšine členských štátov, aj na agregovanej úrovni Európskej únie. Priemerná úroveň verejného dlhu v krajinách EÚ totiž stúpla z 59 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2007 na viac ako 87 % HDP v roku 2013. Aktuálna prognóza Európskej komisie navyše predpokladá, že svoj vrchol dosiahne práve v tomto roku, a to na úrovni 89,5 % HDP.

“To má za následok zmenšenie reakčnej schopnosti verejných financií na prípadné systémové šoky. Konsolidácia verejných financií je preto vo väčšine krajín imperatívom s dosahom na celú Európsku úniu a eurozónu,” myslí si rektor.

Konsolidáciu označil za mimoriadne náročnú, no nie nemožnú úlohu. Za pozitívny príklad považuje Švédsko a Fínsko, ktoré zažili v 80. rokoch silné bankové krízy s podobným dosahom na verejný dlh, ako je to v súčasnosti. “Následná kombinácia vhodných ekonomických opatrení, politickej vôle a spoločenskej zhody viedli k tomu, že tieto krajiny sa pomerne rýchlo vrátili na rastovú trajektóriu pri udržateľnom hospodárení verejných financií,” uzavrel Sivák.

UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam, videozáznam a fotoreportáž.

kve zll

REKLAMA

REKLAMA