R. Visser: Nie všetci žiadatelia o azyl v EÚ sú nelegálni migranti

Valletta 1. júna (TASR) - Tohoročné tragédie utečencov v Stredozemnom mori upriamili pozornosť Európanov na situáciu nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl. Ako však dnes pripomenul výkonný riaditeľ Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) Robert Visser, v roku 2014 z celkového počtu 660 tisíc žiadateľov o azyl iba 240 tisíc prišlo po stredomorskej trase. Zvyšný počet okolo 440 tisíc ...

Valletta 1. júna (TASR) – Tohoročné tragédie utečencov v Stredozemnom mori upriamili pozornosť Európanov na situáciu nelegálnych migrantov a žiadateľov o azyl. Ako však dnes pripomenul výkonný riaditeľ Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) Robert Visser, v roku 2014 z celkového počtu 660 tisíc žiadateľov o azyl iba 240 tisíc prišlo po stredomorskej trase.

Zvyšný počet okolo 440 tisíc utečencov, ktorí sa vlani uchádzali o medzinárodnú ochranu požiadaním o azyl, prišlo do EÚ cez južný alebo východný koridor. Podľa jeho slov však do tohto počtu treba zarátať aj občanov tretích krajín, ktorí v priestore EÚ už dlhšie pôsobili a rozhodli sa požiadať o azyl. Platí to hlavne pre občanov Ukrajiny, ktorí tak zareagovali po vypuknutí ozbrojeného konfliktu na východe krajiny. Ukrajinských žiadateľov o azyl zaznamenali v roku 2014 vo väčšine krajín EÚ, najviac však v Nemecku (2705), Poľsku (2275), Taliansku (2080), Francúzsku (1425) a Švédsku (1320).

“Nie každý nelegálny utečenec je žiadateľom o azyl a nie každý azylant prišiel do Európy nelegálne,” zdôraznil Visser počas dnešného stretnutia s európskymi novinármi v sídle EASO, ktoré vo Vallette zriadili v júni 2011.

Visser pripomenul, že vlani v EÚ zachytili okolo 280.000 nelegálnych migrantov, ktorí sa snažili ujsť pozornosti úradov a nežiadali o azyl na rozdiel od 660.000 utečencov, ktorí sa rozhodli nájsť v EÚ medzinárodnú ochranu. Väčšina, v oboch prípadoch, pochádzala zo Sýrie a Eritrey.

EASO, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri konkrétnom uplatňovaní spoločného európskeho azylového systému (CEAS), sa snaží presadzovať skutočnú spoluprácu v záležitostiach azylu a pomáhať členským štátom únie plniť európske a medzinárodné záväzky týkajúce sa poskytovania ochrany osobám v núdzi.

Visser v tejto súvislosti spresnil, že každá osoba po príchode do EÚ môže žiadať o azyl, pričom jej žiadosť by mala byť s plnou vážnosťou analyzovaná.

Dodal, že oficiálne možno hovoriť o spoločnom azylovom systéme, v skutočnosti však ešte stále sú rôzne systémy prístupu k azylantom, odlišuje sa prístup úradov, nerovná je úroveň odbornej prípravy zodpovedných úradníkov ako aj prístup k databáze údajov o krajinách pôvodu migrantov a tiež interpretácia spoločných dát. Nakoniec jednota medzi členskými štátmi EÚ nie je ani čo sa týka miery integrácie osôb s udeleným azylom a repatriácie tých, ktorí nesplnili kritériá pre udelenie azylu.

Operačná agentúra, ktorú riadi sa preto snaží o ucelenú implementáciu prvkov spoločnej azylovej politiky a dôraznejšiu harmonizáciu medzi členskými štátmi v podobe väčšieho počtu spoločných rozhodnutí. Patrí sem aj zlepšovanie kvality azylového systému, výmena porovnateľných dát a lepšie využívanie informačných zdrojov. Pripomenul, že vzťah EASO a členských štátov EÚ je založený na troch základných pilieroch – zodpovednosti, solidarite a obojstrannej dôvere.

Podľa jeho slov, aj napriek tomu, že ide o jednu z “najmladších” agentúr EÚ, členské krajiny už pochopili, že samotné nemajú dostatočné kapacity na zvládanie niektorých špecifík azylovej politiky, že sa môžu učiť od iných a hlavne si navzájom pomáhať.

EASO, okrem operačnej zložky svojej činnosti, pôsobí tiež ako odborné stredisko v oblasti azylu a poskytuje expertnú podporu členským štátom, ktorých azylové a prijímacie systémy sú vystavené mimoriadnemu tlaku migrantov.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) žab

REKLAMA

REKLAMA