S. Kozlík: Slovensko zvýšilo čerpanie eurofondov, priemer stále nedosahuje

Žilina 18. októbra (TASR) – Iniciovať diskusiu o čerpaní európskych fondov medzi poslancami Európskeho parlamentu (EP), predstaviteľmi vlády SR, miestnej a regionálnej samosprávy a občanmi bolo cieľom Odborného seminára o budúcnosti fondov a podporných programov Európskej únie (EÚ), ktorý sa dnes konal na pôde Úradu Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) v Žiline.

Riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku Robert Hajšel uviedol, že o nastavení rôznych čerpacích mechanizmov v rámci budúceho viacročného finančného rámca EÚ dnes diskutovali aktéri, ktorí sú začlenení do tohto procesu. "V čase dlhovej krízy sa objavujú názory, že by sa malo viac šetriť. Na druhej strane treba vynakladať peniaze, aby sa rozširovali možnosti pre zamestnanie, pre investovanie, a tým sa darilo krízu prekonávať. My budeme v takýchto fórach a diskusiách pokračovať aj ďalej a budeme sa zameriavať aj na rôzne iné cieľové skupiny," povedal Hajšel.

Vo finančnom výhľade EÚ 2014 – 2020 by sa malo Slovensko podľa poslanca EP Sergeja Kozlíka zamerať na spoločnú poľnohospodársku politiku, štrukturálne a kohézne fondy. Pripomenul, že priemer čerpania v EÚ je cez 30 percent. "My sme sa ešte v júli pohybovali na úrovni 20 percent. Teraz sa to o niečo zvýšilo, ale určite nedosahujeme priemer. Stretávam sa s tým aj na rokovaní rozpočtového výboru EP. Keďže je prebytok zdrojov, nie sú čerpané v rámci štrukturálnej a kohéznej politiky, sú snahy v rozpočte pre rok 2012 znížiť objem prostriedkov. S čím za nové členské krajiny, a najmä za Slovensko, veľmi nesúhlasíme a bojujeme proti tomu," skonštatoval Kozlík.

Podpredseda ŽSK Jozef Štrba informoval, že ŽSK má do dnešného dňa z pozície prijímateľa zrealizované alebo rozpracované projekty v objeme viac ako 66 miliónov eur. "Z tohto takmer 37 miliónov eur je v procese realizácie. Sú to zazmluvnené projekty a na budúci rok očakávame ich dokončenie. Najväčšiu pomoc sme pocítili v oblasti opravy a rekonštrukcie ciest II. a III. triedy, kde sme získali finančné prostriedky v hodnote viac ako 21 miliónov eur. A podarilo sa nám z nich opraviť takmer 20 percent," dodal Štrba.

Doplnil, že druhým významným zdrojom bola pre ostatných prijímateľov v rámci územia Žilinského kraja možnosť čerpať finančné prostriedky pre regeneráciu sídiel. "To znamená námestia miest a obcí, kde boli získané finančné prostriedky v objeme 55 miliónov eur. A ďalších 21 miliónov eur na obnovu miestnych komunikácií," uzatvoril Štrba.

mj pa

REKLAMA

REKLAMA