Šefčovič: Existujúci právny rámec nepredvídal takú hlbokú krízu, akú zažívame

Brusel 12. decembra (TASR) – Podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič tvrdí, že pred dvoma rokmi, keď sa po dlhých rokovaniach podarilo ukončiť proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy, nikto nepredpokladal, že čoskoro nadíde čas na jej novelizáciu. Avšak špecifická kríza v eurozóne ukázala, že právny rámec Základnej zmluvy o EÚ je nedostatočný na riešenie nečakanej finančnej krízy.

"Všetky krízy vždy prinášajú aj určitý katalyzačný účinok," povedal dnes v rozhovore pre TASR Šefčovič analyzujúc poldruharočné úsilie európskych lídrov na zastavenie súčasnej finančnej krízy a predchádzanie podobných kríz v budúcnosti. Úsilie, ktoré vyústilo na poslednom summite EÚ do novej medzivládnej dohody známej ako "eurozóna plus".

"Keby mi niekto povedal pred dvoma rokmi, keď sme ukončili ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, po dosť veľkých problémoch, že budeme už o rok a pol, rok a trištvrte, hovoriť o ďalšej novelizácii zmluvy, tak by som tomu neveril," povedal slovenský komisár.

Šefčovič zároveň uviedol, že po vypuknutí a prehĺbení krízy začalo byť evidentné, že ekonomická a neskôr dlhopisová kríza ukázala, že Európanom chýbajú pravidlá, že im chýbajú adekvátne finančné nástroje na zvládnutie takejto špecifickej krízy.

"Neverili sme, že sa môžeme dostať do situácie, keď niektorým krajinám eurozóny bude skutočne hroziť bankrot alebo insolventnosť," poukázal Šefčovič na postoje európskych politikov. Zároveň dodal, že celé toto obdobie, od vypuknutia krízy v Grécku až po terajší summit EÚ, ktoré bolo ťažké pre Európu a jej občanov, bolo vlastne poznačené tým, že európske inštitúcie a lídri hľadali, aké nástroje môžu použiť a hlavne ako ich dokážu vtesnať do existujúceho právneho a ekonomického rámca.

"Ten rámec tu bol pripravený zmluvami, ktoré však s takouto eventualitou nepočítali," povedal Šefčovič o Lisabonskej zmluve v súvislosti s hlbokou finančnou krízou. Práve to podľa neho viedlo k tomu, že výsledkom diskusií na summite bolo to, že nastala potreba upraviť existujúci právny rámec.

"Výsledkom toho bude tá nová medzivládna zmluva," povedal Šefčovič. Spresnil, že z hľadiska pozície Európskej komisie je sklamaním, že sa zmluvu nepodarilo presadiť na úrovni všetkých 27 členských krajín, tak ako sa to komisia snažila od začiatku. Kvôli veľmi tvrdým požiadavkám zo strany Londýna takýto postup však nebol možný. Aj preto bude nová medzivládna dohoda, opierajúca sa o európske inštitúcie, pripravovaná vo formáte "sedemnásť plus". To podľa očakávania EK znamená, že sa ku nej pridajú okrem krajín eurozóny aj zvyšné členské štáty EÚ. So známou výnimkou Spojeného kráľovstva.

(spravodajca TASR Jaromír Novak) juh

REKLAMA

REKLAMA