Najštedrejším darcom humanitárnej pomoci je Európska únia

Bratislava/Brusel 21. októbra (TASR) – Najštedrejším darcom na svete pri financovaní humanitárnej pomoci je Európska únia (EÚ). Len počas minulého roka dala na humanitárnu pomoc a ochranu civilného obyvateľstva viac ako 1,1 miliardy eur. V pôvodnom rozpočte pritom bolo iba 853 miliónov eur, prišla však vojna v Líbyi či hladomor v krajinách Afrického rohu. Vyplýva to z vlaňajšej výročnej správy Úradu Európskej komisie pre humanitárnu pomoc (ECHO), ktorý tento týždeň oslávil v Bruseli 20 rokov od svojho založenia.

"Počas našej existencie sme boli v prvej línii v 140 krajinách. Toto je oslava veľkorysosti našich občanov, ktorí nám umožňujú robiť túto prácu," povedala eurokomisárka pre humanitárnu pomoc Kristalina Georgieva. Úrad podľa nej vznikol po vypuknutí vojny v bývalej Juhoslávii. Únia vtedy poslala na Balkán štyroch Britov a štyroch Francúzov v dvoch Land Roveroch. Dnes má úrad v Bruseli 300 zamestnancov a ďalších 450 na 44 regionálnych pobočkách v 38 krajinách. Ich úlohou je na mieste katastrofy monitorovať situáciu a dohliadať na realizáciu humanitárnych projektov z európskych peňazí. ECHO je donor, to znamená, že peniaze poskytuje partnerským organizáciám, ktoré ich použijú na záchranu životov. Od svojho vzniku poskytol približne 14 miliárd eur. Spolupracuje s neziskovými organizáciami, Červeným krížom, organizáciami OSN. Len na humanitárnu pomoc v Sýrii poskytla Európska únia už 119 miliónov eur, členské štáty dali samostatne ďalších 95 miliónov eur, čo je spolu 47 percent z celkovej pomoci. Slovensko prispelo samostatne sumou 70.000 eur.

"Solidarita je jadrom európskych hodnôt," vysvetľuje potrebuje pomáhať aj počas finančnej krízy Isabel Coello z regionálnej pobočky úradu v Nikarague. Bývalý novinár Mathias Eick, ktorý dnes pracuje na regionálnej pobočke ECHO v Bangkoku, zase upozorňuje na prieskum Eurostatu, podľa ktorého 9 z 10 občanov v EÚ (88 percent) verí, že je dôležité, aby únia pokračovala vo financovaní humanitárnej pomoci. Vo výročnej správe ECHO z minulého roka sa uvádza, že humanitárna pomoc smerovala 117 miliónom ľudí v 91 krajinách mimo EÚ, čo predstavuje pomoc vo výške 10 eur na jedného človeka.

Problémom humanitárnych pracovníkov však nie je nedostatok peňazí, ale zužovanie sa priestoru na prístup do zasiahnutých oblastí. "Problémom býva prístup do oblastí, o ktorých vieme, že v nich sú postihnutí ľudia, alebo nájsť partnerov, ktorí by tam mohli mať prístup," vysvetľuje Heinke Veit z regionálnej pobočky ECHO v Jordánsku. Dôvodom je podľa výročnej správy úradu na jednej strane zužovanie humanitárneho priestoru vládami a ozbrojenými skupinami a na druhej strane dôsledok bezpečnostných obmedzení. Týka sa to napríklad vlády na Srí Lanke, ktorá stále viac ukladá obmedzenia na dodávku humanitárnej pomoci. V mnohých konfliktných zónach ako napríklad Konžská demokratická republika, Somálsko a Sudán sú zase humanitárni pracovníci svedkami brutálnych metód vedenia vojny, vrátane útokov na civilistov a využívania sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane.

pec gl

REKLAMA

REKLAMA