O ďalšom osude agrosektora SR rozhodne aj spoločná agropolitika EÚ

Bratislava 22. júna (TASR) – Schválenie reformy Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) Európskej únie (EÚ), jej implementácia v národných podmienkach, zvyšovanie predaja domácich potravín na vnútornom trhu a vytvorenie podmienok na stabilizáciu a rozvoj najviac ohrozených výrobných odborov budú kľúčové momenty, ktoré rozhodnú o ďalšom osude agropotravinárska na Slovensku. Uviedol to pre TASR tlačový hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Stanislav Nemec.

"Návrh Európskej komisie na reformu CAP v rokoch 2014 až 2020 slovenských roľníkov nepotešil, pretože počíta s ich ďalšou diskrimináciou v podporách, ktoré by mali stále zostať nižšie ako u západoeurópskej konkurencie. Keďže Európsky parlament a Rada ministrov sa nestotožnili so všetkými návrhmi EK, o definitívnej podobe reformy momentálne rokujú v rámci tzv. trialógu zástupcovia všetkých uvedených inštitúcií. Naďalej trváme na tom, že priame platby v starých a nových členských krajinách EÚ by sa po roku 2013 mali vyrovnať," povedal predseda SPPK Milan Semančík.

"Z nášho pohľadu sú však dôležité aj viaceré ďalšie skutočnosti. Odmietame napríklad zavedenie stropov priamych podpôr pre veľké poľnohospodárske podniky, pretože by to opäť postihlo iba niekoľko krajín, vrátane Slovenska. Sme tiež za to, aby sa na podporu tzv. citlivých sektorov dalo vymedziť až 15 % z národnej obálky a aby medzi ne boli zaradené aj chovy monogastrických zvierat. Vymedzenie citlivých sektorov by malo zostať v národnej kompetencii, pretože členské krajiny EÚ majú často nielen rozdielne podmienky, ale aj úroveň poľnohospodárstva a sami najlepšie vedia, čo potrebujú podporiť," spresnil.

Pri implementácii pravidiel CAP v budúcom programovom období bude podľa Semančíka v podmienkach Slovenska nevyhnutné zvoliť taký podporný model, ktorý bude stimulovať rozvoj poľnohospodárskej výroby. "Aj keď s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde opäť o systém jednotnej platby na plochu (SAPS), jeho modifikovaná forma by mala rozčleňovať výšku priamych podpôr podľa toho, čomu sa budú žiadatelia venovať. Cieľom musí byť podpora aktívneho farmára, nie takého, ktorý síce kedysi niečo vlastnil, ale potom sa toho zbavil a začal sa venovať len menej problémovým aktivitám," zdôraznil.

SPPK považuje menej ako 50-% predaj domácich potravín na vnútornom trhu za alarmujúci. "Na to, aby sa podiel postupne zvyšoval, bude potrebné prijať sériu systematických opatrení," dodal Semančík.

jal gl

REKLAMA

REKLAMA