SPPK: V spoločnej agropolitike EÚ naďalej asi zostanú aj diskriminačné prvky

Bratislava 28. júna (TASR) – V Spoločnej poľnohospodárskej politike (CAP) EÚ pre roky 2014 až 2020 asi naďalej zostanú aj diskriminačné prvky. Podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) to vyplýva z výsledkov, ku ktorým dospelo tento týždeň rokovanie Rady ministrov poľnohospodárstva EÚ. Dohodu, ku ktorej šéfovia agrorezortov dospeli, musí ešte potvrdiť Európsky parlament, takže až potom bude známa definitívna podoba reformy CAP. Informoval o tom dnes tlačový hovorca SPPK Stanislav Nemec.

"V porovnaní s pôvodnými návrhmi Európskej komisie (EK) na reformu CAP spred necelých dvoch rokov predstavuje dohoda Rady ministrov s EK posun vpred," povedal predseda SPPK Milan Semančík.

"Zmiešané pocity v našich poľnohospodároch vyvoláva riešenie problematiky tzv. oblastí ekologického záujmu. Pôvodne malo byť na ne vyčlenených až 7 % pôdneho fondu, čo sa má napokon znížiť na 5 %. Aj toto opatrenie však považujeme za kontraproduktívne, pretože vedie k obmedzovaniu produkčného potenciálu poľnohospodárstva EÚ v období, keď celý svet rieši otázku zabezpečenia stúpajúceho dopytu po potravinách," poznamenal.

K pozitívam dohody agroministrov patrí podľa Semančíka skutočnosť, že zavedenie stropov priamych platieb pre veľké podniky nemusí byť povinné a krajiny, ktoré ho nemienia aplikovať, sa mu môžu vyhnúť prostredníctvom uplatnenia tzv. redistributívnych platieb.

Nielen SPPK, ale aj jej partnerské organizácie vo viacerých nových členských krajinách EÚ, nepovažovali za správne znevýhodňovať podniky podľa veľkosti. Dohodnutý kompromis predstavuje posun dopredu, hoci existenciu dvoch rôznych prístupov k rozdielnym veľkostným skupinám podnikateľských subjektov celkom nevylučuje.

"Pozitívne hodnotíme zvýšenie možného zdrojového krytia viazanej pomoci až na 13 % plus 2 % z národnej obálky priamych platieb," zdôraznil predseda SPPK.

"Keďže sa nepodarilo zaradiť chovy monogastrických zvierat do zoznamu podporovateľných citlivých sektorov, opätovne bude treba prehodnotiť potrebu prípadného presunu prostriedkov z Programu rozvoja vidieka do prvého piliera. V konečnom dôsledku sa tým opäť dostávame k nerovnakej výške priamych platieb, pretože v prípade jej vyrovnania medzi všetkými členskými krajinami by nebolo potrebné, aby niektoré z nich – vrátane Slovenska – museli analyzovať presuny prostriedkov medzi jednotlivými piliermi," dodal Semančík.

jal pop

REKLAMA

REKLAMA