Ukrajinský premiér vysvetlil dôvody pozastavenia eurointegrácie

Kyjev 27. januára (TASR) – Ukrajinský premiér Mykola Azarov dnes v rozhovore pre ukrajinský denník Segodňa uviedol, že rozhodnutie o pozastavení eurointegrácie Ukrajiny "nebolo spontánne". Vedenie krajiny sa podľa neho do poslednej chvíle dúfalo v prijateľnejšie podmienky zo strany EÚ.

Azarov uviedol, že rozhodnutiu predchádzali desiatky rokovaní s Medzinárodným menovým fondom (MMF). Ukrajinská vláda sa nádejala, že sa podarí nájsť riešenie, ktoré by Ukrajine vyhovovalo.

"Dúfali sme, že s pomocou MMF budeme môcť riešiť problémy s rozpočtovým deficitom, modernizáciu ekonomiku, vyplatiť (ruskému plynárenskému koncernu) Gazpromu obrovské sumy za plyn," spresnil Azarov.

Dodal, že rokovania boli "do istej miery" dôverné. "Ja osobne som takéto rokovania viedol do poslednej minúty, takže som v tom čase nemohol verejne vystúpiť a oznámiť, že táto kapitola sa zatvára a ideme iným smerom," vysvetlil ukrajinský premiér.

Podľa neho sa ukrajinská vláda rozhodla pre pozastavenie eurointegrácie po tom, ako sa stalo očividným, že "všetky rokovania s európskymi (a nielen tými) partnermi (o finančnej pomoci pre Ukrajinu) zostanú len v rovine rokovaní".

Azarov v rozhovore pre denník avizoval, že Ukrajinu podpíše v dohľadnom čase s Ruskom sériu veľkých kontraktov o spoločných projektoch v oblasti lodiarstva a leteckého priemyslu, ako aj v ďalších oblastiach.

Premiér vyzdvihol finančnú pomoc, ktorú Ukrajine v decembri poskytlo Rusko, a zdôraznil, že sa tým začala príprava ukrajinského priemyslu na podmienky fungovania v zóne voľného obchodu s EÚ.

Podľa dohody o finančnej pomoci, ktorú 17. decembra v Moskve podpísali prezidenti Ruska a Ukrajiny, Vladimir Putin a Viktor Janukovyč, sa Rusko zaviazalo znížiť ceny plynu pre Ukrajinu približne o jednu tretinu a zároveň kúpiť ukrajinské vládne dlhopisy za 15 miliárd dolárov (10,91 miliardy eur).

V reakcii na rozhodnutie vlády, ktorá pozastavila prípravy na integráciu do EÚ a namiesto toho sa snaží o prehĺbenie ekonomickej spolupráce so susedným Ruskom, vypukli koncom novembra na Ukrajine masové protivládne protesty.

Novým impulzom pre masové a oveľa násilnejšie protesty bola séria kontroverzných zákonov, ktoré 16. januára prijal ukrajinský parlament a podpísal ich aj prezident. Zákony vo všeobecnosti obmedzujú akúkoľvek protestnú aktivitu občanov a sprísňujú postihy.

V súvislosti s pozastavením eurointegrácie ukrajinská opozícia žiada demisiu vlády. Rozhodovať sa o nej bude v utorok na mimoriadnom zasadnutí parlamentu.

Poslanecký klub Strany regiónov v ukrajinskom parlamente je pripravený hlasovať za odvolanie vlády, ale len v prípade, že opozícia prijme návrh prezidenta Viktora Janukovyča, aby sa jej poprední zástupcovia postavili do vedenia vlády. Podľa agentúry RIA Novosti to uviedol poslanec Strany regiónov Michailo Čečetov.

Na poslednom kole rokovaní s opozíciou Janukovyč ponúkol lídrovi strany Vlasť Arsenijovi Jaceňukovi post predsedu vlády a vodcovi strany UDAR Vitalijovi Kličkovi funkciu vicepremiéra pre humanitárne záležitosti. Jaceňuk v nedeľu deklaroval, že opozícia túto ponuku neodmieta, ale ani neprijíma: všetko podľa neho závisí od vôle národa a výsledku rokovaní v rámci opozície.

12 20 pel zsl

REKLAMA

REKLAMA