V. PIKORA: Vyriešenie problémov v eurozóne môže dopadnúť pre Slovákov pozitívne

Bratislava 6. novembra (TASR) – Z problémov v eurozóne a z ich následného vyriešenia môže vyjsť Slovensko pozitívnejšie ako niektoré krajiny v tomto celku. Ako uviedol v rozhovore pre TASR v rámci projektu Osobnosti: tváre, myšlienky výkonný hlavný ekonóm českej spoločnosti Next Finance Vladimír Pikora, Slovensko by mohlo skončiť v silnejšom celku spolu v Nemeckom, Rakúskom či Fínskom.

-Je eurozóna životaschopný projekt? Má šancu fungovať dlhodobo?-

Áno, eurozóna má šancu dlhodobo fungovať, ale nie v dnešnej podobe. Myslím si, že v eurozóne je v súčasnosti príliš veľa krajín, ktoré sú si príliš vzdialené. Eurozóna na začiatku mala vzniknúť oveľa menšia, mala vzniknúť ako zdravé jadro ekonomík, ktoré sú veľmi blízke Nemecku, ktoré sú nejakým spôsobom naviazané na Nemecko a majú nízky dlh. To znamená, povedzme, z nejakých piatich či šiestich krajín, ale určite nie 17.

-A je toto podľa vás základnou príčinou súčasných problémov?-

V zásade áno, vo chvíli, kedy by to fungovalo, ako som povedal, že by to boli krajiny, ktoré sú si podobné, tak by ani nepotrebovali spoločnú fiškálnu politiku a boli by si natoľko vzájomne podobné, že by bolo aj v ich záujme aplikovať podobnú politiku. Ale vo chvíli, keď tam máte krajiny natoľko odlišné, tak už v tej chvíli to v ich záujme nie je a tie krajiny sa správajú inak, sú si dosť vzdialené a v tej chvíli potrebujete aj spoločnú fiškálnu politiku. Takže si myslím, že eurozóna v tom veľkom celku bola odsúdená na zánik a všetci, ktorí to chceli vedieť, to podľa mňa vedeli. Napríklad nositeľ Nobelovej ceny Milton Friedman na to upozorňoval už pred vznikom eurozóny a potom na to upozorňoval znova a jeho slová sa dnes naplňujú.

-Čo by bolo cestou von z tohto problému, keby bolo cieľom udržať eurozónu?-

Ja sa bojím, že v tejto chvíli neexistuje jednoznačná a jednoduchá odpoveď na to, čo je cestou von z aktuálnych problémov. Pretože všetky cesty, ktoré máme k dispozícii, budú nepríjemné, rizikové a môžeme akurát povedať, ktorá bude viac nepríjemná, riziková, ale že by bola nejaká rozumná a ľahká, taká cesta tu nie je.

Myslím si, že všetko to dianie v Európe nakoniec povedie k tomu, že eurozóna sa rozdelí. Rozdelí sa na chudobnú a bohatú. A myslím si, že dôjde k tomu, že množstvo krajín zbankrotuje, a nebude to iba problém Grécka. Akurát sa tento problém bude odďaľovať a posúvať, pretože všetky riešenia, ktoré sme doteraz v rámci Európy videli, neboli riešenia v tom zmysle, že by sa dlh vyriešil, on sa iba prebalil do iných obalov, dala sa mu iná nálepka a predala sa inak, dlh tu v zásade zostáva a celý problém Európa valí pred sebou. Keď sa dnes hovorí o tom, že sa škrtá, tak si myslím, že sa neškrtá, skôr sa ten dlh presúva. A ak sa škrtá, tak len málo.

-Keby sme rozdelili súčasných členov eurozóny, ktoré krajiny by skončili medzi tými slabými článkami?-

Skôr môžeme povedať, ktoré ekonomiky slabé nie sú. Slabé nie je Nemecko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko a Fínsko. Toto sú silné ekonomiky, u ktorých je racionálne, aby mali rovnakú menu. Potom, keď trochu privrieme oči, môžeme povedať, že by sa k nim ešte dalo priradiť Francúzsko, Slovinsko, Slovensko a Estónsko.

-Pomôže podľa vás minulotýždňová dohoda lídrov eurozóny vyriešiť jej súčasné problémy?-

Myslím si, že je to riešenie, ktoré dočasne upokojí trhy, ale ktoré dlhodobo aj tak k ničomu nepovedie a bude to riešenie na úrovni toho, čo sme videli v máji 2010. Vtedy tiež politici aj špekulanti na finančných trhoch jasali a hovorili, že sa to konečne vyriešilo. Máj 2010 bol však iba dočasným riešením, rovnako ako je dočasným riešením to, čo dnes vidíme. Predpokladám, že ten problém sa opäť vynorí v roku 2012 a znova sa bude musieť riešiť. Ja to nepovažujem za riešenie. Najväčšie riziko vidím v tom, že stále sa vychádza z toho, že Francúzsko a Nemecko si udržia najvyšší rating, a o tom ja pochybujem.

-Ak nie je toto riešenie správne, aké sú podľa vás možné východiská, čo je potrebné urobiť?-

Ako hovorím, myslím si, že tu nie je nejaké jednoduché riešenie, o ktorom by sme to mohli jednoznačne povedať. K čomu to nakoniec povedie, je, myslím si, skôr otázka na politikov, čo tvorí to najmenej bolestivé riešenie. Ale podľa mňa nakoniec skončíme pri tom, že eurozóna sa rozpadne na menšie celky a zároveň niektoré štáty zbankrotujú.

-V prípade, ak by sa eurozóna nerozpadla, môže byť riešením fiškálna únia?-

Hypoteticky môže, ja by som to nevylučoval, ale silne o tom pochybujem. Myslím si, že fiškálna únia by potrebovala, aby sme tu mali prebytky rozpočtov, ale ja si neviem predstaviť, že tu tie prebytky budú a myslím si, že tu nebude ani politická zhoda na tom, aby sa Európa uberala jedným smerom. Takže ja si myslím, že je to iba teoretické riešenie, ktoré v praxi nebude fungovať.

Grécko tento týždeň zvažovalo referendum o druhom záchrannom balíku pre túto krajinu. Čo ich k tomu viedlo?-

Išlo o signál, že obyvateľstvo v Grécku je už nehorázne rozladené, a že k tomu problému nemôžeme pristupovať čisto ekonomicky. Začína to byť viac o pocitoch a jedného dňa budú mať tieto masy veľmi zlé pocity a tá situácia niekde negatívne vybuble tak, že to asi pocíti celá Európa. Takže si myslím, že sa musí k tomu v Grécku pristupovať omnoho citlivejšie, ako sa to môže zdať za finančným stolom, kde si povieme, že toľko percent môžeme odpísať, o koľko percent musia poklesnúť mzdy a o koľko percent viac sa musí škrtať.

-Ak by Grécko nemohlo čerpať pomoc z eurozóny, kde má inú možnosť získania zdrojov?-

Myslím si, že v súčasnosti nemá priestor. Muselo by veľmi rýchlo privatizovať, neviem, kde inde by mohlo získať peniaze. Bojím sa, že inde tie peniaze nezoženie. Samozrejme, potom môže nastať ešte niečo také, že do krajiny vstúpi nejaký zázračný čínsky či brazílsky investor, ale na to sa nedá spoliehať.

-Práve Číňania teraz nakupujú veľa európskych dlhopisov, čo za tým vidíte?-

Podľa mňa za tým stojí to, že Čína chce zvýšiť svoj politický vplyv v Európe, chce byť oveľa väčšou silou v Európe aj v globálnej politike ako v minulosti a myslím si, že veľa ľudí sa domnieva, že je to oveľa lacnejšia politika ako zbrojenie a výsledok je podobný.

-Čo môže vystúpenie člena z eurozóny znamenať pre eurozónu ako celok, pre celý projekt?-

Podľa mňa, keby Grécko vystúpilo z eurozóny, tak to znamená, že vznikne nová drachma. Tá by pravdepodobne dramaticky oslabila, čo by viedlo k tomu, že by dramaticky vzrástla inflácia. Gréci by si povedali, prečo by som mal mať novú drachmu, keď môžem mať staré euro, odoslali by tak všetky peniaze z gréckeho bankového systému mimo grécke banky a v nich by preto zostali iba zlé úvery a inak nič.

To by samozrejme viedlo k tomu, že by grécke banky mali obrovské problémy, mnohé by začali padať a pokiaľ by ich Európa nezachránila, tak by zbankrotovali. Keby tieto banky padli, tak by grécka ekonomika upadla do ešte horšej recesie ako dnes, čo by pravdepodobne viedlo k tomu, že tí najschopnejší obyvatelia, ktorí tam ešte zostávajú, by odišli. A to znamená, že dlhy by tu stále zostali a v Grécku by bola dlhodobo slabá ekonomika. Nemyslím si, že vylúčenie alebo odchod Grécka z eurozóny je riešením problémov.

-V prípade, ak by k tomu ale naozaj prišlo, ako by to ovplyvnilo ostatné štáty v menovej únii? Opätovne by asi museli pomôcť gréckym bankám, ale stálo by ich to menej alebo viac?-

Obávam sa, že toto dnes ešte nikto nevie. Nikto nevie presne, akí tam budú kostlivci v skrini, ťažko dnes odhadovať, či to bude menej alebo viac. Jediné, čo vieme, že to bude stáť veľa a bojím sa, že to so sebou prinesie to, že nakoniec mnohí Gréci aj tak z krajiny odídu preč a ten problém sa akurát presunie inde. Bojím sa, že dnes je to ťažko posudzovať, či je to výhodnejšie alebo nevýhodnejšie. Myslím si, že všetky odhady by stáli na vode.

-Na Slovensku sa však tiež diskutovalo o možnom odchode z eurozóny…-

Myslím, že to je podobná situácia. Z eurozóny je ťažké vystupovať. Skôr si myslím, že Slovensko má nádej, že bude v tom silnejšom bloku, keď vznikne nejaké supereuro, teda silnejšia eurozóna. Inými slovami, Slovensko zostane v bloku spolu s Nemeckom a to dáva racionálny dôvod na pokoj. S kým obchodujete, je práve Nemecko a krajiny okolo Nemecka. Pre Slovensko nie je tak podstatné Grécko kvôli zahraničnému obchodu, takže menová únia v tomto zmysle by mala pre vás prínos.

-Aké ďalšie možné scenáre vidíte okrem rozdelenia eurozóny na dva bloky?-

Ďalší scenár je ten, že všetko bude v poriadku, že Gréci budú všetko platiť ako zo škatuľky, že všetko bude skvelé, eurozóna sa bude rozširovať o ďalšie pobaltské krajiny a budeme sa mať všetci dobre a nejakým zázračným spôsobom sa eurozóna naštartuje. To je optimistický scenár, ale ja mu neverím.

Potom je ešte pesimistický scenár, že do Európy príde recesia a bude tu ohromný politický tlak na to, aby sa Grécku nepožičiavalo. Dnes, keď sa dívame na kľúčové strany, na posledné voľby vo Fínsku, tak vidíme, že zažiarila strana, ktorej hlavným programom bolo nepožičiavať Grécku. Už nešlo o to, či je ľavicová alebo pravicová, išlo o to nepožičiavať Grécku.

Vidíme, že v Nemecku kancelárka Angela Merkelová všetky voľby prehráva. Viac ako polovica Nemcov si dnes nepraje, aby mali euro, naopak si praje návrat k marke. Vidíme, že 74 % Nemcov nechce požičiavať Grécku, skoro 70 % východných Nemcov chce návrat k marke. To sú všetko argumenty, aby sa Európa vrátila k tomu, čo bolo pred eurozónou. To znamená, že tretím scenárom nie je to, že sa eurozóna rozdelí na dva menšie celky, ale že sa rozdelí úplne a vrátime sa tam, kde sme boli začiatkom 90. rokov.

-V Českej republike sa stále váha nad konkrétnym termínom, kedy Česi vstúpia do eurozóny, ako to podľa vás celé dopadne?-

Myslím si, že eurozóna je horiaci dom a len blázon by do nej vstupoval. Takže si myslím, že Česko euro už nikdy neprijme. Problém je v tom, že nevidím dopyt ani ponuku. Teda, že keby sa mala eurozóna ďalej rozširovať, tak by zmenila Maastrichtské kritériá, keďže sa ukázalo, že sú veľmi zlé. Do eurozóny vstúpili krajiny, ktoré tam nikdy nemali byť. No a to by potom viedlo k tomu, že by tieto kritériá boli také tvrdé, že by ich ČR nesplnila.

Okrem toho v Čechách viac ako 70 % obyvateľstva nechce do eurozóny vstúpiť. Čiže Česi nechcú eurozónu a ona nechce ich. Nevidím dôvod, prečo by sme tam mali vstúpiť. Jedine, že sme sa k tomu zaviazali, ale takých právnych dokumentov vzniklo v Európe množstvo, takže si myslím, že nakoniec ten právny dokument bude zmenený v tom zmysle, že všetci budú spokojní vo chvíli, keď ČR do eurozóny nevstúpi.

-Ako by to teraz v ČR vyzeralo, keby ste už mali euro?-

Myslím si, že by situácia nebola dramaticky odlišná. Nemali by sme sa ani dramaticky lepšie, ani dramaticky horšie, akurát by sme boli veľmi nahnevaní, že sme vstúpili tam, o čom nám hovorili ako klube bohatých. Teraz by nám hrozilo, že sme v klube chudobných a že budeme platiť dlhy iných, ktoré sme sami neurobili. Lebo by nám pri vstupe do eurozóny nikto nepovedal, že budeme platiť grécke dlhy. To by Čechov veľmi rozladilo a myslím si, že Česi sú dnes radi, že v eurozóne nie sú. Ak si niekto myslí, že ten, kto má dnes škodovku, by jazdil mercedesom, tak to by určite nenastalo.

-Aký je postoj Čechov k problémom v eurozóne? My vo všeobecnosti za všetko viníme Grékov. Aká je nálada v Čechách?-

Myslím si, že na Slovensku sa ten problém vníma inak ako v Čechách. V Čechách je to exotika, je to niečo, čo je ďaleko, niečo, čo nás až tak veľmi nepáli, nezaujíma. Česi o tom veľa nevedia a české médiá sa o to až tak veľmi nezaujímajú. V každom prípade, keby sme sa na to mali pozerať českou optikou, čo by Česi robili, keby boli Slováci, tak by sa na to pozerali tak, že Európa rieši situáciu nesprávne a Grécku sa nemá nič požičiavať, že sa nemá pomáhať a má sa to nechať tak.

-Podľa vás by to bolo dobré riešenie, keby sa Grékom nepomohlo?-

Bojím sa, že by to bolo zlé riešenie v tom zmysle, že by to vyvolalo ohromné množstvo problémov, ale z väčšieho nadhľadu, keď sa na to budete pozerať historicky o takých 20 rokov, tak by ste dospeli k názoru, že by to išlo v prípade nepožičania financií podobne – len by tu nebolo x rokov ťahaníc, ktoré ešte teraz budú ohľadom záchrany Grécka, aby sa ukázalo, že sa aj tak nezachráni.

Rozhovor s Vladimírom Pikorom je súčasťou multimediálneho projektu Osobnosti: tváre, myšlienky, v rámci ktorého prináša TASR každý týždeň rozhovory, fotografie a videá osobnosti slovenského, európskeho i svetového politického, spoločenského, ekonomického, športového a kultúrneho života.

emu vjo ed

REKLAMA

REKLAMA