I. Radičová bude v Bruseli rokovať o sprísnení rozpočtových pravidiel EÚ

Bratislava 7. decembra (TASR) - Opatrenia na okamžité zavedenie nových prísnych rozpočtových pravidiel, automatických sankcií za ich nedodržiavanie, kontrolu a monitoring tvorby rozpočtov v jednotlivých členských krajinách budú hlavnými témami piatkového (9.12.) rokovania európskych lídrov v Bruseli. Slovensko bude na tomto zasadnutí Európske rady (ER) zastupovať delegácia na čele s premiérkou ...

Bratislava 7. decembra (TASR) – Opatrenia na okamžité zavedenie nových prísnych rozpočtových pravidiel, automatických sankcií za ich nedodržiavanie, kontrolu a monitoring tvorby rozpočtov v jednotlivých členských krajinách budú hlavnými témami piatkového (9.12.) rokovania európskych lídrov v Bruseli. Slovensko bude na tomto zasadnutí Európske rady (ER) zastupovať delegácia na čele s premiérkou Ivetou Radičovou (SDKÚ-DS), ktorej cestu dnes schválil vládny kabinet.

Šéfka exekutívy bude okrem nových pravidiel podporovať nezávislú pozíciu Európskej centrálnej banky (ECB) pri rozhodovaní o nákupe štátnych dlhopisov či skrátenie procesu prijímania trvalého záchranného mechanizmu eurozóny (ESM). Ten mal pôvodne nahradiť dočasný euroval až v roku 2013, podľa aktuálnych dohôd by však mal začať fungovať už od polovice budúceho roka.

Mandát so stanoviskom SR k summitu schválil premiérke už v utorok (6.12.) parlamentný výbor pre európske záležitosti. Radičová bude na základe neho v Bruseli presadzovať sprísnenie rozpočtových pravidiel, vrátane tvrdých sankcií pre krajiny, ktoré nedodržiavajú Pakt stability a rastu. Štáty s nadmerným deficitom by mali byť pod prísnym dohľadom Európskej komisie (EK) alebo inej na to určenej inštitúcie.

Slovensko bude na druhej strane presadzovať, aby krajiny, ktoré dodržiavajú pravidlá, neboli obmedzované vo svojej rozpočtovej a hospodárskej politike. Takéto zodpovedné krajiny podľa slovenského stanoviska musia mať právo slobodne si vybrať rozpočtovú politiku, ktorá im vyhovuje.

Ďalšími témami zasadnutia ER bude rozširovanie Európskej únie (EÚ) a Schengenu. V piatok sa očakáva slávnostné podpísanie prístupovej zmluvy s Chorvátskom. Krajina by sa tak od júla 2013 mala stať 28. členom EÚ. Ratifikovať ju však ešte musia všetky členské krajiny únie.

Rokovať by sa malo aj o tom, či Srbsko získa štatút kandidátskej krajiny. Hoci EK mu ho odporučila udeliť a zhodujú sa na tom tiež európski diplomati, nie je isté, či sa tak nakoniec stane. Nemecká kancelárka Angela Merkelová totiž vyhlásila, že zrážky medzi srbskými nacionalistami a silami NATO na kosovských hraniciach dokazujú, že Belehrad ešte podmienky pre udelenie štatútu nesplnil.

Problém by naopak nemal byť v prípade Čiernej Hory, ktorá čaká, či sa s ňou začnú prístupové rokovania. Štatút kandidátskej krajiny získala ešte vlani.

Ani rozširovanie Schengenu o Rumunsko a Bulharsko nemusí byť jednoduché. Proti je stále Holandsko, ktoré poukazuje na to, že tieto dva balkánske štáty neurobili od svojho vstupu do EÚ v roku 2007 dosť pre boj s korupciou. S ich vstupom do Schengenu pritom musia súhlasiť všetky krajiny európskej dvadsaťsedmičky.

vjo er

REKLAMA

REKLAMA