VLÁDA: Náklady na slovenské predsedníctvo v EÚ zatiaľ nie sú vyčíslené

Bratislava 3. apríla (TASR) – To, koľko bude stáť Slovensko predsedníctvo v Európskej únii, zatiaľ nie je presne vyčíslené. Do čela únie sa postaví v druhej polovici 2016. Finančná záťaž začne postupne na budúci rok a najväčší nápor nastane v roku 2016. Vyplýva to z analýzy výdavkov na zabezpečenie predsedníctva, ktorú dnes vláda schválila.

"Urobili sme si predbežnú kalkuláciu, ale v rovnici je ešte veľa neznámych. Predložíme materiál do konca augusta budúceho roka, v ktorom už bude bližšie určená čiastka, s ktorou počítame. Zatiaľ sme si so všetkými ministerstvami vykonzultovali, koľko ľudí a podujatí plánujú, takže nám to dalo určitý vzorec," priblížil po rokovaní vlády šéf rezortu diplomacie Miroslav Lajčák.

Financovanie príprav a zabezpečovania predsedníctva je v súčasnosti kryté iba vo výške rezervy, ktorú vytvorilo ministerstvo financií. Ide o každoročné tri milióny eur v období 2013 až 2016. Tento rok sa však ich čerpanie neočakáva.

Peniaze pôjdu na zabezpečenie osobných výdavkov, cestovných náhrad, prenájom, vzdelávanie a odbornú prípravu štátnych zamestnancov, logistiku, bezpečnosť, kultúrno-mediálnu prezentáciu a administratívno-technické zabezpečenie. V súvislosti s riešením priestorových kapacít Stáleho zastúpenia (SZ) SR v Bruseli sa počíta aj s kapitálovými výdavkami.

Osobitnú pozornosť je podľa úradu vlády potrebné venovať príprave a zabezpečeniu financovania rekonštrukcie kaštieľa v Rusovciach a priľahlého areálu, ktorý sa bude využívať na reprezentačné účely aj po roku 2016. "Nehovorili sme o sumách, ale nie je to vec, ktorá by sa mala odraziť priamo v nákladoch na naše predsedníctvo," ozrejmil Lajčák. Do celkových výdavkov na zabezpečenie predsedníctva sa nebudú započítavať ani náklady na vybudovanie administratívneho objektu MZV na Pražskej ulici v Bratislave a priestorové riešenie SZ SR v Bruseli.

Ministerstvo zahraničných vecí by chcelo využiť aj partnerstvo so súkromnou sférou, ktoré sa osvedčilo predchádzajúcim predsedníckym krajinám. Spolupráca sa týkala napríklad zabezpečovania prepravných služieb, pohonných hmôt, občerstvenia, telekomunikačných služieb, ako aj softvéru.

Na výšku rozpočtových prostriedkov vyčlenených na tento účel v jednotlivých krajinách vplýva aj koordinácia, organizačné usporiadanie, priority, metodika financovania či sponzoring. Práve preto sa vynaložené prostriedky v členských krajinách na predsedníctvo značne líšili. Slovinsko v roku 2008 minulo 62 miliónov eur, rovnako tak Cyprus minulý rok. V Českej republike sa výdavky v roku 2009 vyšplhali na 136 miliónov eur. PoľskoMaďarsko za polročnú vedúcu úlohu v únii v roku 2011 vynaložili 116 a 81 miliónov eur.

er jk

REKLAMA

REKLAMA