Výskumníci odporúčajú EÚ liberalizáciu trhu práce pre krajiny VP

Bratislava 21. marca (TASR) – Európska únia (EÚ) by mala liberalizovať trh práce pre krajiny Východného partnerstva (VP), zahŕňajúce Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu. Vyplýva to zo správy vypracovanej konzorciom výskumných inštitúcií pre Európsku komisiu, na tvorbe ktorej sa podieľal aj riaditeľ pre výskum na Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) ...

Bratislava 21. marca (TASR) – Európska únia (EÚ) by mala liberalizovať trh práce pre krajiny Východného partnerstva (VP), zahŕňajúce Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu. Vyplýva to zo správy vypracovanej konzorciom výskumných inštitúcií pre Európsku komisiu, na tvorbe ktorej sa podieľal aj riaditeľ pre výskum na Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce (CELSI) Martin Kahanec.

V správe sa uvádza, že výhody migrácie prevyšujú náklady pre vysielajúce aj prijímajúce krajiny. Náklady môžu byť podľa nej znížené a výhody maximalizované použitím vhodných politík, ktoré uľahčujú mobilitu a integráciu a pomáhajú riadiť ekonomické dôsledky významného toku peňazí, ktoré migranti posielajú do krajín, odkiaľ pochádzajú. Pracovní migranti z krajín VP by zároveň mohli pomôcť EÚ znížiť nerovnováhu na trhu práce v časoch prehlbujúceho sa demografického deficitu. “Na základe výskumu a analýzy dát sme preto ako najlepšiu alternatívu migračnej politiky navrhli postupnú liberalizáciu pohybu osôb medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva,” zdôraznil Kahanec.

Odborníci odporúčajú prijatie bezvízového režimu a postupné zapájanie krajín VP prostredníctvom rôznych úrovní mobility a tiež posilnením smernice o modrej karte. Navrhujú aj uľahčenie prístupu k pracovnému povoleniu, ku konkrétnym profesiám a odvetviam či zjednodušenie a zvýšenie transparentnosti imigračných procedúr. Krajiny EÚ by mali zároveň zlepšiť svoje integračné politiky pre migrantov, vrátane uznávania kvalifikácií, zručností a sociálnych práv alebo lepšej informovanosti.

Ak únia nezmení svoju migračnú politiku voči krajinám VP, štúdia predpovedá v nasledujúcich rokoch približne 100.000 až 200.000 prisťahovalcov z týchto krajín ročne. V prípade, že EÚ liberalizuje prístup k niektorým odvetviam alebo sektorom, očakávaný prísun by bol 200.000 až 300.000 ročne. Ak by únia umožnila ukrajinským občanom voľný prístup na svoj pracovný trh, zvýšilo by to imigráciu až na 900.000 ročne.

“Aj keď súčasné udalosti na Ukrajine výrazne sťažujú predpovedanie migračných tokov, neprekvapilo by nás, keby sa v blízkej budúcnosti emigrácia z Ukrajiny dočasne zvýšila. Dlhodobé migračné trendy však oveľa viac závisia od toho, do akej miery ukrajinské a ruské elity zabezpečia mierové spolužitie a prosperujúcu Ukrajinu rovnako pre etnických Ukrajincov, ako aj Rusov,” myslí si Kahanec.

kve zll

REKLAMA

REKLAMA