Diplomatické zdroje: EÚ chce v prípade brexitu “rýchly rozvod” s Londýnom

Brusel 28. apríla (TASR) - V prípade, ak sa britskí voliči v júnovom referende vyjadria za odchod z EÚ, Brusel bude trvať na rýchlom "rozvode" so Spojeným kráľovstvom predtým, než s Londýnom nadviaže nový vzťah. Uviedla to tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenované diplomatické zdroje z prostredia EÚ.

Dva dobre informované zdroje z prostredia EÚ naznačili, že v Bruseli neexistuje ochota poskytnúť Británii akékoľvek predĺženie dvojročného obdobia, ktoré na rokovania z únie vyhradzuje Lisabonská zmluva. Podľa rovnakých zdrojov by vyrokovanie novej obchodnej dohody medzi Britániou a EÚ trvalo roky.

Rokovania o odchode z únie môžu byť predĺžené len na základe jednomyseľného hlasovania členských štátov, zvyšných 27 členských krajín by však podľa diplomatických zdrojov uprednostnilo “rýchly rozvod” s Londýnom.

V prípade brexitu Británia opustí úniu pravdepodobne od 1. júla 2018 a podľa terminológie EÚ sa stane vo vzťahoch s Bruselom stane takzvanou “treťou krajinou”. Až potom budú môcť začať formálne rokovania o novej obchodnej dohode alebo o nejakej novej forme partnerstva.

Predstavitelia EÚ sa všeobecne vyjadrujú optimizmus ohľadom výsledkov referenda, v ktorom britskí voliči rozhodnú o zotrvaní v únii alebo o odchode z 28-členného spoločenstva.

Európska komisia (EK) je ale v prípade rozhodnutia o brexite pripravená zorganizovať mimoriadny summit, na ktorom by malo padnúť rozhodnutie o ďalšej stratégii EÚ vo vzťahu k Británii.

Pravidelný júnový summit EÚ bol preložený z 23. a 24. júna na 28. a 29. júna, práve kvôli britskému referendu. Na tomto “veľkom summite” by v prípade rozhodnutia Britov v prospech brexitu, premiér David Cameron mal oficiálne oznámiť, že jeho krajina chce opustiť úniu. Následne sa uskutoční rokovanie už len 27 národných lídrov, bez Camerona a jeho delegácie, aby rozhodli o tom ako budú prebiehať rokovania o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Príslušné návrhy predloží EK.

Počiatočné rokovania v predpísanom dvojročnom období by sa týkali najmä otázok ako naložiť so zvyšnými platbami Británie do rozpočtu EÚ a so zdrojmi určenými pre Londýn zo spoločného únijného rozpočtu. Vyriešiť by sa mala aj otázka dôchodkov britských úradníkov pracujúcich pre EÚ a zmena sídla agentúr EÚ so sídlom v Británii. V Londýne napríklad sídli prestížna Európska agentúra pre lieky (EMA), založená v roku 1995.

V prípade, že britskí voliči v júni rozhodnú pre zotrvanie v EÚ, Európska komisia vytvorila sedemčlenný tím, na čele britským eurofunkcionárom Jonathanom Faullom. Ten bude dohliadať na hladké vykonávanie dohody medzi Britániou a EÚ, na ktorej sa dohodli európski lídri na februárovom summite. V prípade brexitu EK vytvorí inú komisiu odborníkov, na čele s euroúradníkom z Nemecka alebo Francúzska, ktorá sa zameria na technické rokovania o odchode Británie z EÚ.

Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomenula, že v prípade rokovaní o brexite Nemecko a Francúzsko britskej strane “nič nedarujú” a Londýn môže očakávať “ťažké rokovania”.

“Byť vonku, znamená byť vonku,” cituje agentúra tohotýždňové vyjadrenie nemeckého politika Volkera Kaudera, šéfa parlamentnej skupiny kresťanských demokratov (CDU), strany kancelárky Angely Merkelovej.

Britský minister pre európske záležitosti David Lidington, ktorý je v prospech zotrvania Británie v EÚ, neverí, že jeho krajina v prípade brexitu uzavrie novú dohodu o obchode s EÚ do desiatich rokov. Zástancovia odchodu sú však v tomto smere optimistickejší, keďže Británia má vo vzťahoch s kontinentálnou Európou obrovský obchodný prebytok.

REKLAMA

REKLAMA