ECFR: Väčšina štátov EÚ stále verí v budúcnosť Schengenu

Londýn 19. apríla (TASR) - Európska únia v súčasnosti zápasí so "schengenskou krízou", ktorá v kontexte masovej migrácie, teroristických útokov a debaty o vystúpení Británie zmenila postoje obyvateľov k myšlienke otvorených hraníc.

Tá pritom kedysi predstavovala jeden z ústredných pilierov Európskej únie, ktorý boli členovia odhodlaní chrániť za každú cenu, upozorňuje vo svojom aktuálnom článku mimovládna organizácia Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) so sídlom v Londýne.

Podľa výsledkov prieskumu, ktorý nechala ECFR uskutočniť vo všetkých 28 štátoch EÚ, však väčšina obyvateľov stále verí v budúcnosť schengenského priestoru bez hraničných kontrol. Európania sa nevzdávajú princípov Schengenu bez ohľadu na pozastavenie ich uplatňovania niektorými krajinami či na titulky v médiách, ktoré “nie sú príjemným čítaním”, uvádza sa v článku zverejnenom pod názvom Budúcnosť Schengenu.

“Od princípov bezhraničnej Európy načrtnutých v Schengene sme sa odklonili do takej miery, že Európska komisia spísala ‘Cestovnú mapu návratu k Schengenu’. Tento dokument, skoncipovaný v marci 2016, by bol ešte pred šiestimi mesiacmi nemysliteľný,” analyzuje ECFR.

Uskutočnený prieskum ukázal, že ľudia v 22 z 28 štátov EÚ sú presvedčení o tom, že schengenský systém “prežije toto leto”. Vo zvyšných šiestich krajinách (Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Maďarsko, Malta, Slovensko) – kde o budúcnosti Schengenu pochybujú väčšmi – navyše dávajú len malú šancu možnosti, že by došlo k jeho pádu, a to aj vtedy, ak by sa utečenecká kríza v Európe výrazne zhoršila.

Autori článku v tejto súvislosti poukazujú na vlaňajšie vyhlásenie hláv štátov Vyšehradskej skupiny (Česko, Maďarsko, Poľsko a Slovensko), podľa ktorého “Schengen naďalej zostáva hlavným praktickým a symbolickým úspechom európskej integrácie” a vyjadrujú v ňom odhodlanie zachovať ho, aby mohli európski občania a podniky naďalej využívať jeho výhody. Ide pritom o krajiny, ktoré v rámci riešenia utečeneckej krízy “často vzdorovali dohodnutým európskym politickým postojom”, uvádza ECFR.

Uskutočnený prieskum sa podrobnejšie zaoberá vnímaním jednotlivých výhod schengenského systému, ako aj prípadnými dôsledkami jeho zrútenia, pričom v 13 krajinách pripisujú najvyššiu dôležitosť zachovaniu princípu slobodného pohybu. V ďalších 12 krajinách považujú za najdôležitejší ekonomický prínos alebo schopnosť riadiť migračné toky. Samotná ECFR pritom priznáva, že v skutočnosti ide o vzájomne previazané otázky.

Podľa výsledkov prieskumu vidia členovia EÚ v Schengene výhody aj po bezpečnostnej stránke, čo naznačuje pretrvávanie príklonu k myšlienke, že “terorizmus je európskou hrozbou, s ktorou sa najlepšie vyrovnáva spoločne”. Čo sa týka opätovne zavedených hraničných kontrol v uplynulých mesiacoch, existuje “fundamentálne presvedčenie”, že sú iba dočasným opatrením.

Cieľom prieskumu, ktorého súčasťou boli rozhovory s tvorcami politiky a expertmi, bolo získať prehľad o názoroch v jednotlivých štátoch EÚ nad rámec “oficiálnych vládnych vyhlásení” a pochopiť tak “realistické vyhliadky do budúcnosti Schengenu”, uvádza ECFR.

REKLAMA

REKLAMA