Za ilegálne prekročenie hraníc cudzincom väzenie nehrozí, rozhodol Európsky súdny dvor

Žiadatelia o azyl majú právo napadnúť svoje premiestnenie z jednej členskej krajiny EÚ do druhej.

zdroj: TASR

Členské krajiny Európskej únie nemôžu uvrhnúť cudzincov do väzenia iba kvôli tomu, že ilegálne vstúpili do krajiny, rozhodol dnes v Luxemburgu sídliaci Európsky súdny dvor (ESD), ktorý posudzoval prípad Ghančanky zadržanej vo Francúzsku. Prípad však môže mať dopad na ďalšie rozhodnutia týkajúce sa migrantov, napísala tlačová agentúra DPA.

Francúzska polícia zadržala Selinu Affumovú v marci 2016 v tuneli pod Lamanšským prielivom na ceste do Británie. Cestovala autobusom z belgického mesta Gent a preukázala sa polícii pasom s menom a snímkou inej osoby.

Polícia ju vzala do väzby za ilegálny vstup do Francúzska, Ghančanka sa však voči tomu odvolala. Francúzsky súd sa následne obrátil na ESD o radu, či je jej uväznenie v súlade so zákonom.

Sudcovia ESD rozhodli, že pravidlá EÚ povoľujú uväznenie, iba ak cudzinec zostane v krajine, z ktorej bol vyhostený; ak je riziko, že bude mariť svoje vyhostenie; ak poruší zákaz návratu do členskej krajiny EÚ alebo ak spáchal iný zločin.

V dvoch ďalších súvisiacich prípadoch migrantov dnes sudcovia v Luxemburgu rozhodli, že žiadatelia o azyl majú právo napadnúť svoje premiestnenie z jednej členskej krajiny EÚ do druhej.

Podľa pravidiel EÚ majú žiadatelia o azyl podať žiadosť v prvej členskej krajine únie, do ktorej vstúpia. ESD však dospel k záveru, že žiadatelia o azyl sa môžu odvolať voči svojmu premiestneniu do inej členskej krajiny, ak sú presvedčení, že v ich prípade neboli pravidlá EÚ riadne dodržané. A to dokonca aj v prípade, že už druhá krajina súhlasila, že prevezme zodpovednosť za ich žiadosť o azyl.

Prípady sa týkali Iránca, ktorý v roku 2014 požiadal o azyl v Holandsku, hoci mu rok predtým udelilo Francúzsko vízum a Sýrčana, ktorého žiadosť o azyl v roku 2014 zamietlo Švédsko, pretože predtým požiadal o ochranu v Slovinsku.

Obaja muži súdne napadli rozhodnutie o svojom vrátení do Francúzska a Slovinska.

Iránec povedal, že v Paríži strávil iba jednu noc pred návratom domov a že žiadosť o azyl, ktorú neskôr podal v Holandsku, bola jeho prvou. Sýrčan argumentoval, že odcestoval zo Slovinska vyše tri mesiace predtým, ako požiadal o azyl vo Švédsku a tvrdil, že azylový systém v Slovinsku má svoje nedostatky.

REKLAMA

REKLAMA