Slovenská vláda je otvorená francúzskym argumentom v klimatickej politike aj pri reforme eurozóny. Komplexnú spoluprácu oboch krajín má v najbližších štyroch rokoch zabezpečiť nová zmluva.
Vyšehradská skupina je vo viacerých oblastiach rozdelená. Na programe nadchádzajúceho slovenského predsedníctva sa to prejavuje tak, že v týchto otázkach je málo konkrétny alebo príliš ambiciózny.
Európska komisia v máji predložila návrh nového viacročného finančného rámca. Predstavila v ňom svoju víziu o tom, ako by sa Únia mala vysporiadať s výpadkom britských príspevkov a ako zafinancovať riešenie problémov, ktorých význam v predošlých rokoch narástol.
Portál EURACTIV.sk sa pýtal slovenských europoslancov na to, ktorým európskym témam budú v nasledujúcom roku venovať zvýšenú pozornosť. Priblížili tiež najdôležitejšiu legislatívu, o ktorej sa bude v nasledujúcich dvanástich mesiacoch rokovať v Európskom parlamente. Monika Smolková (Smer-SD, S&D) Celý rok 2018...
Únii vyčítame takmer všetko, často aj protirečivo. Ľuďom sa nepáči, že národné záujmy v EÚ vyhrávajú, iným zase to, že únia národné záujmy potláča. Vo vnímaní pozitív sa v mnohom zhodujeme.
Keď v roku 2015 vstúpila do platnosti nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, hneď sa začali ozývať hlasy volajúce po zmene. Čo sa na nej bude meniť v budúcnosti?
Prísne strážená schengenská hranica nie je celkom odolná voči aktivitám organizovaného zločinu. Má mnoho podôb a ekonomických či bezpečnostných dôsledkov, na ktoré sa EÚ snaží reagovať.
Fakt, že spoločnosť starne znamená pre verejné politiky obrovskú výzvu. Slovensko bude mať do roku 2050 najstaršiu populáciu v EÚ, koncept aktívneho starnutia je u však nás stále skôr na papieri.
Od ohlásenia snahy vytvoriť jednotný digitálny trh uplynulo 15 mesiacov. Zverejňovanie navrhovanej legislatívy sa na jeseň dostalo do svojej poslednej fázy.
