Prístup známy ako znižovanie škôd (harm reduction) a jeho uplatnenie pri potláčaní tradičného fajčenia zatiaľ nie je univerzálne akceptovaný. Hoci nie je bez rizík, tie sú podľa zástancov prístupu prevážené prínosmi oslabenia najškodlivejších dopadov fajčenia.
VOĽBY 2020 | Politické strany pred štartom nového programového obdobia zdôrazňujú potrebu zjednodušiť, zefektívniť a spriehľadniť proces čerpania eurofondov. Konkrétne opatrenia, ako to chcú dosiahnuť, vo volebných programoch až na niekoľko výnimiek chýbajú.
Špecifickej situácii žien sa väčšina politických strán venuje len cez rodinné politiky, motiváciu k rodičovstvu a jeho podpore. Rodové rozdiely v odmeňovaní riešia len dve strany. Istanbulský dohovor o predchádzaní násilia na ženách sa medzi stranami stále neteší veľkej obľube, ratifikovali by ho dve strany, jedna s výhradou.
VOĽBY 2020 | Ochota vybaviť EÚ novými nástrojmi na ochranu právneho štátu je u politických strán relatívne slabá. Žiadna dnes už ale nevystupuje proti Úradu európskeho prokurátora, viaceré by súhlasili s jeho s ďalšími kompetenciami.
VOĽBY 2020 | Napriek rétorike sa na jasnej proatlantickej orientácii zhodnú všetky zo skúmaných relevantných politických strán (okrem ĽSNS). Budovanie spoločnej európskej armády mimo zložiek NATO má najväčšiu podporu u SNS, najskeptickejší sú v SaS a Sme rodina.
VOĽBY 2020 | Väčšina slovenských politických strán podporuje zavedenie limitu na agrodotácie pre veľké farmy. Najzdržanlivejšie voči stropovaniu priamych platieb je KDH.
VOĽBY 2020 | Čo vo svojich programoch hovoria strany o Moskve a Pekingu, či európskej perspektíve pre Ukrajinu? Najskeptickejšou k rozširovaniu Únie je SaS. Štyri strany by o vstupe Turecka do EÚ ani nerokovali.
VOĽBY 2020 | Strany by chceli zjednodušiť pravidlá Paktu stability a rastu a lepšie ich vymáhať, no výrazne sa líšia v miere ochoty vybaviť eurozónu novými nástrojmi, väčšina strán je skôr opatrná. Dve strany žiadajú zakotviť možnosť bankrotu pre členské krajiny.
VOĽBY 2020 | Politické strany v predvolebných programoch stavili v oblasti digitalizácie na riešenia problémov, ktoré už väčšina Európy prekonala. Konkrétnu víziu o budúcom rozvoji nových sietí, či bezpečnosti digitálneho prostredia u nás, väčšina z nich predstavu nemá.
VOĽBY 2020 | U časti slovenských politických strán je chuť preniesť koordináciu európskej agendy z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR na Úrad vlády SR.
VOĽBY 2020 | Koaličné a opozičné strany sa zhodujú na rozvoji obnoviteľných zdrojov a dostavbe jadrovej elektrárne Mochovce. Rozdeľuje ich názor na budúcnosť jadrovej energie a dotácií na výmenu kotlov. Proti energetickej chudobe chcú bojovať, väčšine však chýba konkrétna predstava.
Zástancovia spaľovania odpadov tvrdia, že pre splnenie európskych cieľov nestačí investovať do recyklácie. Environmentalisti však varujú pred nadmernými kapacitami. Dobrý manažment odpadu sa bude každopádne spoliehať na prevenciu vzniku odpadu aj európsku spoluprácu.
Podľa zaradenia do výborov, slovenských europoslancov najviac zaujíma životné prostredie, zahraničie a spravodlivosť. Slovensko získalo v opakovanej voľbe predsedníctvo jedného výboru Európskeho parlamentu - výboru pre zamestnanosť (EMPL) bude šéfovať Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Európsky parlament bude o nominácii Ursuly von der Leyenovej hlasovať 15. júla. Europoslanci nie sú nadšení, že lídri ignorovali vedúcich kandidátov, ktorí prešli eurovoľbami.
Nová európska smernica o obchodovaní s emisiami umožní slovenským energetickým a priemyselným prevádzkam čerpať 1,8 miliardy eur na modernizáciu. Hoci od jej schválenia ubehlo už poldruha roka, slovenské ministerstvá sa stále nedohodli či a ako tieto prostriedky využijú.
Pri obsadzovaní vrcholových postov EÚ sa bude musieť v rámci možností zohľadniť: rovnomerné geografické rozdelenie, zastúpenie malých a veľkých krajín, hlavných politických skupín a tiež rodové hľadisko.
Zuzana Čaputová hovorí, že posilňovanie právomocí EÚ v musí ísť ruka v ruke s posilňovaním demokratickej legitimity. Maroš Šefčovič by sa rád vyhol dlhým inštitucionálnym debatám o reforme EÚ. Štefan Harabin by kompetencie skôr vrátil späť.
Europoslancom ostávajú približne štyri mesiace v riadnom pracovnom tempe. Pýtali sme sa ich, čo by chceli ešte dotiahnuť sami a čo dôležité by mal stihnúť súčasný europarlament.
Hoci si Priština v tomto roku polepšila v plnení podmienok Únie, v ostatnom období stráca balkánska krajina trpezlivosť. Brusel zatiaľ nedaroval Kosovčanom liberalizáciu vízového režimu, no ich najnovšie politické ťahy môžu krajinu skôr zdiskreditovať ako posilniť.
Slovensko čaká výrazné znižovanie emisií v priemysle a vykurovaní. Pomôcť mu môžu fondy v rámci Systému EÚ pre obchodovanie s emisiami. V hre je aj uhlíková daň, súkromný sektor je skôr proti.
Hoci špecifická kapitola vzťahov V4 a Turecka prakticky neexistuje, pätica krajín si je vedomá dôležitosti obchodnej spolupráce a strategickej podpory.
Do sietí ukladáme stále viac dát, no obavy o to, čo sa s nimi môže stať, nás zatiaľ nepresvedčili. Hrozby ich zneužitia sú pritom obrovské. Ako sa nám darí kybernetický priestor chrániť na Slovensku, v Únii a naprieč Atlantikom?
Náhradu za seba ministri súčasnej vlády posielajú na približne každé tretie zasadnutie, kde je v programe agenda, za ktorú zodpovedajú. Bez slovenského predsedníctva v roku 2016 by štatistiky vyzerali horšie.
Slovenská vláda je otvorená francúzskym argumentom v klimatickej politike aj pri reforme eurozóny. Komplexnú spoluprácu oboch krajín má v najbližších štyroch rokoch zabezpečiť nová zmluva.
