Ako číta Vyšehradská štvorka Junckerovu Bielu knihu

Hoci je V4 schopná napísať spoločný text, z ktorého sú jasné najmä zdieľané obavy, je dôležité mať na pamäti, že v rámci skupiny existujú rozdielne pohľady na ďalší vývoj v EÚ, píše Vít Dostál. 

 

Junckerova Biela kniha prichádza v pravý čas. Európa stojí na rázcestí a je dôležité si uvedomiť, že existuje viacej smerov, ktorými sa môže vydať. Text Komisie predstavuje 5 scenárov: “pokračujme ako doteraz”, “sústreďme sa len na jednotný trh”, “nech tí, ktorí chcú viac robia viac”, “robme menej ale efektívnejšie” a “robme omnoho viac, ale spoločne”. Tieto alternatívy jasne ukazujú, že je na stole viac variant než len federalizácia, alebo zánik EÚ ako sa mnohým pri hystérii po britskom referende zdalo.

Visegrad prišiel so svojou odpoveďou (skôr zhodou okolnostím, než zámerne) hneď na druhý deň. Zo spoločného vyhlásenia je zrejmé, že Poľsko, Česko, SlovenskoMaďarsko si neželajú federalizáciu, ani návrat k jednotnému trhu a najmä je pre ne nežiaduci vznik Európy viacerých rýchlostí. Tu ale vyšehradský konsenzus končí.

Česko a Slovensko proti Poľsku a Maďarsku?

Pre Ćeskú republiku a Slovensko je z kompromisného menu optimálny prvý scenár, ktorý Komisia pracovne nazýva „Bratislava plus“. V duchu septembrovej deklarácie z Bratislavy by sa EÚ sústredila na pokrok v určitých oblastiach ako je azylová a migračná politika, či digitálna agenda, nepúšťala by sa však do riskantnejšieho podniku ako je napríklad zásadné pretvorenie európskeho rozpočtu.

Na druhej strane z vystupovania poľských a maďarských štátnikov sa dá odčítať, že favorizujú skôr variantu, v ktorej by sa EÚ sústredila len na niektoré oblasti, ale tam by pracovala omnoho efektívnejšie. Ani Viktor Orbán, ani Jaroslaw Kaczynski si nemyslia, že by EÚ mala príliš zasahovať do sociálnej politiky, podporujú ale európsku súhru pri ochrane hraníc.

Obsah a forma

Hlavným postrehom z varšavskej schôdzky je ale fakt, že vyšehradskí lídri sa zamerali skôr na inštitucionálne aspekty než na témy, ktoré by mala EÚ rozvíjať. Naopak v Junckerovom texte slovo „inštitúcie“ takmer nenájdete. Pri otázke, ako zmeny dosiahnuť, Komisia chytro operuje s termínom „rozhodovanie“. Ukazuje tak, že forma Únie sa prispôsobí vybranej funkcii.

Posolstvo Vyšehradu je v tomto ohľade veľmi defenzívne. Praha, Varšava, Budapešť a Bratislava vyjadrujú svoje obavy z vytvárania exkluzívnych klubov, požadujú rovnosť členských štátov a chcú do politického procesu viac vtiahnuť národné parlamenty, ktoré by nadnárodné inštitúcie brzdili v ich rozlete. Vyšehradská deklarácia napriek jasnému prihláseniu sa k jednote Únie skôr ukazuje na nedôveru, nejednotnosť a vlastnú ukrivdenosť.

Táto cesta vedie do Ríma

Text prijatý premiérmi štyroch krajín je teda spoločným menovateľom veľmi nízkej hodnoty. Aj preto sa môže stať dobrým základom pre Rímsku deklaráciu k budúcnosti EÚ, ktorá by mala byť prijatá koncom mesiaca a ktorej vytvorenie bude bezpochyby skutočným umením kompromisu.

Určité hrany sú v dokumente už obrúsené a teraz záleží na Nemecku, či sa prikloní k tejto ceste alebo sa rozhodne pre Európu viacerých rýchlostí – teda pre scenár, ktorého sa Vyšehrad skutočne obáva a ktorý by predznamenal jeho úpadok.

Vít Dostál je riaditeľ Výskumného centra Asociace pro mezinárodní otázky (AMO).

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA