Holandsko: Krátky sprievodca dnešnými voľbami

Prvé výsledky holandských volieb budeme poznať už večer. Zatiaľ ponúkame krátkeho sprievodcu. Vyhrá „holandský Trump“? Čo znamenajú voľby pre Európu? A čo tí bohatí a spokojní Holanďania vlastne chcú?

Voľby v sedemnásťmiliónovom Holandsku väčšinou nepriťahovali veľa medzinárodnej pozornosti. Tentokrát je to inak. Píšu o nich európske i americké médiá, ľudia na demonštráciách v Nemecku vyzývajú severných susedov, aby volili správne. Po referende o brexite a Trumpovom víťazstve v USA sa im prisudzuje takmer magická schopnosť „zastaviť rast populizmu na Západe“.

Prvé výstupy z exit polls budeme poznať už čoskoro po uzavretí volebných miestností o ôsmej večer. Zhrňme si niekoľko základných faktov.

Víťaz neberie všetko

Geerta Wildersa, lídra krajne pravicovej PVV, je príťažlivé porovnávať s Donaldom Trumpom (láska k Twitteru, xenofóbia, nemožný účes… vyberte si). Wildersovo koketovanie s „nexitom“ – odchodom Holandska z eurozóny, možno aj EÚ – zas evokuje paralely s minuloročným britským referendom. Formálne, nič nemôže byť ďalej od pravdy.

Americké prezidentské voľby i britské referendum boli hlasovaním s dvoma možnosťami. Holanďania vyberajú do parlamentu spomedzi 28 politických strán. Vďaka extrémne proporčnému systému (efektívna hranica pre vstup do parlamentu je okolo 1% hlasov) a fragmentácii straníckeho spektra ich možno uspeje viac ako desať. Aj najväčšia z nich bude ovládať približne pätinu mandátov.

Výsledkom tak nebude žiaden jasný víťaz, ale koaličná vláda zložená zo štyroch až piatich ideologicky rôznorodých subjektov. Jej premiérom naviac vôbec nemusí byť líder najsilnejšej strany. Taký kabinet bude musieť vládnuť nutne konsenzuálne.

Rutte vs. Wilders

Predvolebná kampaň bola v médiách často redukovaná na zápas medzi súčasným premiérom a lídrom konzervatívno-liberálnej VVD Markom Ruttem, a populistom Wildersom. Takýto obraz pravdepodobne vyhovoval obom aktérom.

Rutteho posledná vláda nebola práve populárna. Jeho VVD stratí v budúcom parlamente možno až tretinu mandátov (zo 41 klesne pod 30). Konflikt „zodpovedného centristu“ s „nebezpečným extrémistom“ mu poskytol naratív, ktorým môže prilákať niektorých voličov.

Wildersovi zas vyhovuje, že je hlavnou postavou „odporu voči establišmentu“ – napriek tomu, že má reálne podporu menej ako pätiny holandských voličov.

Na tvorbu vlády, a jej budúcu politiku, však môžu mať rozhodujúci vplyv lídri množstva ďalších strán – niektoré z nich môžu uhrať volebný výsledok podobný Wildersovým slobodným. V asi 20 kresiel v parlamente môžu dúfať konzervatívni kresťanskí demokrati (CDA). Tesne pod dvadsiatkou môže skončil sociálno-liberálna D66, podobný výsledok môže uhrať prekvapenie volieb, ľavicová strana Zelená ľavica.

Netreba zabúdať na stredo-ľavú Stranu práce. V budúcom parlamente klesne na približne štvrtinu súčasného počtu mandátov (z 38 na niečo okolo desiatky), pre tvorbu vládnej koalície však môže byť kľúčová.

Do úvahy treba brať aj extrémnu nespoľahlivosť prieskumov. Väčšina Holanďanov nebola ešte tesne pred voľbami rozhodnutá, koho voliť (viac nižšie). Ešte pred pár týždňami sa zdali byť Wldersovi Slobodní najsilnejšou stranou. Posledný prieskum I&O im predpovedá prepad na úroveň roku 2012, teda okolo desať percent hlasov. Jedinou istotou teda je: neexistujú žiadne istoty.

 

Wildersovou hlavou silou je teda schopnosť rámcovať holandskú politickú diskusiu: definovať jej témy a spôsob, akými sa o nich diskutuje. Tvrdšie postoje voči imigrácii, a imigrantom žijúcim v Holandsku, prezentuje v poslednom čase aj premiér Rutte.

Čo Holanďanov trápi

V predvolebných diskusiách sa lídri najväčších strán zameriavali na „tri i“: imigrácia, integrácia, islam. Holandský politológ Cas Mudde v komentári pre The Guardian upozorňuje, že to nemusí reflektovať hlavné obavy voličov.

Podľa prieskumov verejnej mienky (napr. NOS.Ipsos z februára 2017), „holandské hodnoty“ a ich ohrozenie v dôsledku masovej imigrácie významne znepokojujú voličov. Rovnako urgentne však vnímajú sociálne otázky, predovšetkým dostupnosť zdravotnej starostlivosti.

Ekonomická situácia v Holandsku nie je zlá – aspoň podľa „veľkých čísiel“. HDP opäť rastie, nezamestnanosť je veľmi nízka. Nie všetci to však očividne vnímajú rovnako. Predchádzajúce Rutteho vlády okresali holandský sociálny systém, a veľa Holanďanov pracuje na čiastočný úväzok, či bez trvalých kontraktov. Aj to môže prispievať k „znechuteniu elitami v Haagu“.

Zdá sa však, že hlavnými pocitmi prevládajúcim pred voľbami bolo zmätenie, či nechuť. Štyri dni pred hlasovaním nevedela viac ako polovica ľudí (54%), koho bude voliť.

Povolebné scenáre

Všetky veľké politické strany odmietajú spoluprácu s Wildersom. Najpravdepodobnejším povolebným scenárom je tak vláda zostavená z PVV, kresťanských demokratov, D66, prípadne s participáciou labouristov alebo ďalších menších strán (napr. strany seniorov). Vylúčiť nemožno ani menšinovú vládu.

Teoreticky sa môže budúca vláda v parlamente opierať o Wildersa, bez jeho účasti na exekutíve. Túto možnosť si už Rutte vyskúšal v rokoch 2010-2012, nefungovala, opakovanie je nepravdepodobné.

Nemožno vylúčiť, že povolebná matematika, programy a priority strán, a ambície a antipatie straníckych lídrov, urobí zostavovanie vlády príliš zložitým. Pri moci tak ostane súčasný Rutteho kabinet a v krajina sa môže pripravovať na predčasné voľby.

Vplyv na EÚ

Voľby v Holandsku boli považované za akýsi barometer, ktorý môže predznamenať výsledok zápasu o prezidentské kreslo vo Francúzsku (apríl-máj), a federálnych volieb v Nemecku (september). Dobrý volebný výsledok Wildersa by bol určite povzbudením pre Le Penovú, či nemeckú AfD. No ich vplyv netreba preceňovať. Národné voľby sú vždy predovšetkým národnou záležitosťou (bohužiaľ, to platí stále aj pre voľby európske – ale to je iný problém).

Najčastejšie spomínanou obavou bol „nexit“. Geert Wilders hovoril v kampani aj o zorganizovaní referenda o členstve Holandska v Únii. To však nateraz nehrozí. Väčšina Holanďanov je stále za členstvo (a proti referendum), ideu odmietajú všetky väčšie strany.

Rizikom však môže byť nestabilita vyplývajúca z neschopnosti vytvoriť vládu, či nástup vnútorne nestabilnej koalície. Bude pod tlakom skeptickej verejnej mienky aj krajnej pravice.

V takej pozícii bude pre ňu ťažké prijímať rozhodnutia, ktoré sú politicky citlivé, no nevyhnutné pre pokračovanie spolupráce v Európe: či už pôjde o záchranu voľného pohybu v rámci EÚ prostredníctvom hlbšej integrácie v oblasti sociálnych politík, alebo stabilizáciu menovej únie.

REKLAMA

REKLAMA