Keď už v politike nezáleží na pravde, potrebujeme lepšie argumenty, nie lepšiu pravdu

Pravda je nanič, ak ju nevieme podať, píše holandský akademik.

Reinout van der Veer je doktorandom politických vied na Erasmus University v Rotterdame

Európski politici, ktorí podporovali dohodu CETA, odsudzovali spôsob, akým jej odporcovia ignorovali „fakty a dôkazy“ o prínosoch tejto obchodnej zmluvy medzi EÚ a Kanadou.

Predseda Európskej rady Donald Tusk po podpise dohody povedal: „Post-faktuálna realita a politika, v ktorej pravda už nehrá rolu, predstavuje obrovskú výzvu na oboch stranách Atlantiku“.

Predsedu Európskej komisie zase napríklad rozčúlili obvinenia, že CETA, okrem iného, zníži štandardy pracovného práva.

Zdá sa, že politika na Západe je zatiaľ najväčšou obeťou post-faktuálneho prístupu. Verejnosť čoraz viac pripúšťa dezinformácie, apely na emócie a námety hľadá v konšpiračných teóriách. Tie im podsúvajú politické strany na okraji.

Ukážkovým príkladom post-faktuálnych politikov je Donald Trump, a jeho prezidentská kampaň. V EÚ sú to napríklad poľská vládna strana Právo a spravodlivosť (PiS), Nigel Farage a Boris Johnson so svojou kampaňou za brexit alebo politici bojujúci proti migrácií ako Geert Wilders v Holandsku.

Vari najkompetentnejšieho post-faktuálneho politika ale môžeme nájsť za východnou hranicou EÚ. Proti-západná propaganda Kremľa má taký úspech, že európska zahraničná služba musela vlani pristúpiť k vybudovaniu zložky so špecifickou úlohou korigovať a overovať (fact-checking) dezinformácie a mýty, ktoré šíria Rusi.

Vzostup post-faktuálnej politiky umožnilo rastúce rozčarovanie občanov Západu z politických inštitúcií, politikov, tvorcov politík a snáď dokonca zo seba navzájom.

Napomáhajú jej aj nové média ako Facebook, Twitter, či Reddit. Tie umožňujú komukoľvek uverejniť príbehy a informácie, ktorým chýba kontrola kvality, akú poznáme z tradičných médií

Presýtenosť informáciami prítomná v nových médiách (a algoritmus, ktorý ich zvýrazňuje), pomáha vytvárať tzv. „echo komory“. Spravidla je človek na sociálnych siatiach vystavený obsahu, ktorému dominujú správy podávané z jednej alebo doplňujúcej sa perspektívy. Nedávna štúdia amerického Pew Research Center popísala spôsob, akým sa rozdeľuje politický obsah na sociálnych sieťach a ako to vedie k virtuálnej segregácii voličov Republikánov a Demokratov.

To však neznamená, že tradičné média sú na tom nevyhnutne lepšie. Štúdia z roku 2015, ktorá skúma kampaň o brexite, zistila, že aj tieto média dokážu prekrútiť fakty i zdravý rozum. Jej autor Nicholas Startin tvrdí, že slabé pokrývanie EÚ zo strany britských bulvárnych médií viedlo k situácií, kedy si občania v referendovom zhone nedokázali racionálne zvážiť ekonomické výhody členstva v Únii.

Nesmieme však zabúdať, že pravda bola vždy funkciou politiky. Politiky a politické rozhodnutia sa môžu riadiť faktami, ale štatistiky sa môžu líšiť podľa použitej metodiky a v mnohých prípadoch sú v politickej debate prítomné naraz viaceré „konfliktné pravdy“.

Výhody alebo nevýhody politických rozhodnutí sa navyše ukážu až v budúcnosti. Dôsledky vidíme, až keď sú raz implementované. Dokonca aj najdôveryhodnejšie očakávania vedcov v otázke spomínaných výhod/nevýhod sa môžu ukázať ako nepravdivé.

To, ktorá „pravda“ nakoniec zvíťazí tak záleží skôr od politickej manipulácie, či zámeru, ktorý politici sledujú, než od správnosti.

Post-faktuálna politika tak vytvára situácie, kde aj zástanca brexitu ako Michael Gove dokáže s plnou dôveryhodnosťou povedať, že „krajina už má dosť expertov“. Na to, aby sme obnovili dôveru ľudí v týchto expertov, však nepotrebujeme lepšie dôkazy.

V skutočnosti potrebujeme lepšie argumenty.

Tento prístup predniesol profesor Nicholas Stern, autor Stern Review, ktorá vydláždila cestu pre COP21v Paríži. Myšlienka zaznela 27. októbra na verejnej prednáške na tému Rast a udržateľnosť na London School of Econnomics.

V odpovedi na otázku, ako reagovať na post-faktuálnu politiku v oblasti klimatických zmien Stern odkázal na pápeža Františka, ktorého označil za pozoruhodného rečníka. Pripomenul jeho vetu: „Boh odpúšťa vždy, ľudia odpúšťajú niekedy, ale príroda, tá neodpúšťa nikdy. Ak toto dielo zničíme, ono zahubí nás“.

Hoci sám Stern nie je veriaci, takýmto argumentom tlieska pretože, „v zásade je to pravda a pápež to ľudom podal veľmi presvedčivým spôsobom, kedy ľudia dokážu pochopiť pointu. My akademici niekedy potrebujeme pol hodinu len na to si odkašľať.“

Zlepšenie komunikačnej stratégie leží na pleciach európskych politikov a tvorcov politík v EÚ. Musí k tomu dôjsť čo najskôr. Všetky fakty a dôkazy, ktoré podporujú ich tvrdenia, sú úplne nanič, ak nedokážu pritiahnuť pozornosť verejnosti a dôveryhodne sprostredkovať svoje posolstvá.

Ak sa tak nestane, aj budúce míľniky európskeho projektu ako CETA a TTIP budú stále častejšie spochybňované.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA