Marcový summit: poľská samovražda, rutina a hmlistá budúcnosť

Politická samovražda Poľska, sebagratuácie k hospodárskemu rastu, posilnenie spoločnej obrany (ešte uvidíme ako), a dojemná snaha o útechu pre Západný Balkán. V Bruseli skončil ďalší európsky summit.

Marcový summit EÚ mohol byť rutinnou záležitosťou – nebyť politickej samovraždy poľskej vlády. O pokuse Poľska (presnejšie, pokuse jeho „Master of Puppets“ Jaroslawa) zablokovať znovuzvolenie Donalda Tuska za stáleho predsedu Rady sa toho popísalo veľa. Preto sa obmedzíme na tri závery:

  • Ak vás v tom, čo robíte, odmieta podporiť aj Viktor Orbán, s najväčšou pravdepodobnosťou robíte naozaj veľkú hlúposť.
  • V druhom si pomôžem výborným W. Munchaom: Podobne ako mnohí iní pozorovatelia, aj my sa márne snažíme pochopiť, aký cieľ mohla poľská vláda dúfať dosiahnuť tým, že sa takto izolovala v Európskej rade.
  • Vo štvrtok vyšehradská solidarita zlyhala. Našťastie.

Potom už šlo všetko podľa zabehaného scenára. Európski lídri si gratulovali k skromným náznakom hospodárskeho oživenia. Keďže možno tušia, že s ním ich štrukturálne reformy a ozdravovanie verejných financií nemusia mať veľa spoločného, nabádajú k opatrnosti. A ďalším štrukturálnym reformám. A ozdravovaniu verejných financií.

EÚ (už menej niektoré jej členské štáty) je jednou z posledných bášt obchodného liberalizmu. Radu preto  potešilo odsúhlasenie dohody s Kanadou (CETA) v europarlamente. S ratifikáciou na národnej úrovni to už bude ťažšie, tak o tom Rada radšej pomlčala. Komisii dala politický mandát uzavrieť ďalšie dohody o voľnom obchode s Mexikom a Mercosurom, dotiahnuť rokovania s Japonskom, a „posilniť obchodné vzťahy s Čínou“. Ani slovo o TTIP. Všetci chápeme prečo.

Do záverov sa dostal odsek, ktorý má pravdepodobne upokojiť voličov. Presnejšie tých, čo nechcú veriť, že svetlé európske ekonomické zajtrajšky prinesú niečo pozitívne aj pre nich (a pre ne). Zdôraznila, že je „mimoriadne dôležité, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania.“ Fíha, to sme skutočne nevedeli… Aby sme boli féroví, európski lídri majú poruke riešenie: „so záujmom“ očakávajú sociálny samit pre spravodlivé pracovné miesta a rast, ktorý sa bude konať v novembri v Göteborgu. Toľko, pokiaľ ide o ospevovaný sociálny pilier európskej integrácie. Alebo ako povedal klasik: o tom, potom.

Pokiaľ ide o európsku obranu, Trumpova administratíva nám dáva dosť dôvodov na zamyslenie. Nikoho preto neprekvapí, že sa lídri EÚ zhodli, že „(v) súčasnej medzinárodnej situácii musí Európa urobiť viac na ochranu svojich občanov a prispieť k mieru a stabilite vo svojom susedstve a mimo neho, a to aj prostredníctvom vyčlenenia dostatočných dodatočných zdrojov“. Európa prevezme väčšiu zodpovednosť za svoju obranu a stabilitu regiónu, a dá na to viac prostriedkov. Ako presne, a koľko zatiaľ nevieme. Ale určite sa to dozvieme. V júni bude v Prahe konferencia na vysokej úrovni o bezpečnosti a obrane, a Rada sa potom k otázke vráti. Hm. Nepočuli sme to už niekde?

Dostalo sa aj na to škaredé slovo na „m“, ktoré pred necelými dvoma rokmi rozbilo európsku idylku: migráciu. Jediný konkrétny záver: EÚ sa pokúsi zreplikovať dohodu s Tureckom v Líbyi. Má to jeden háčik: krajina je v stave zmrazenej občianskej vojny, centrálna vláda prakticky neexistuje (o bezprostredných príčinách by sme mali niečo vedieť). Takže tých dohôd bude musieť byť asi hneď niekoľko. A viacero bude aj účtov, na ktoré budeme posielať peniaze za to, že nám tu oni nebudú posielať nešťastníkov utekajúcich pred vojnou, represiami a mizériou. Logisticky a organizačne sa to javí ako riadny bordel. Otázku, kto bude garantovať aspoň trochu humánne podmienky v táboroch platených z európskych peňazí, si radšej neklaďme. Realistov trápi, či to môže fungovať. Nás ostatných zaujíma, čo to má spoločné s údajnými európskymi hodnotami a ľudskými právami.

Zvyšné body v skratke:

  • Keďže sa najbližších pár rokov EÚ nebude rozširovať, západný Balkán dostal cenu útechy: Rada „opätovne potvrdila svoju jednoznačnú podporu európskej perspektívne západného Balkánu“. Akurát že stále menej ľudí verí, že „európska perspektíva“ je to isté, ako „členstvo v EÚ“.
  • Európska prokuratúra nakoniec predsa len hádam vznikne: posilnenou spoluprácou. Zatiaľ je súčasťou iniciatívy aj Slovensko. Dúfajme, že v najbližších mesiacoch nikoho dôležitého vo vláde nenapadne znepokojujúca otázka: čo nastane, ak sa nám do podvodov s DPH začne kafrať akýsi európsky prokurátor?
  • Banková únia má byť dobudovaná. Teraz už naozaj. Fakt.
  • A aby sme nezabudli: V4 definitívne dokázala, že ju nespája len odpor voči kvótam. Rada sa zaoberala problémom dvojakej kvality potravín na vnútornom trhu. Naša Nutella nechutí rovnako, ako ich Nutella. Nehorázne. A potom od nás chcú, aby sme tu prijímali migrantov.
  • Dráma okolo voľby Tuska predsa len neostala bez následkov. Lídri rozhodli, že sa počas roka vrátia k „procesu, kritériám a potrebným rovnováham týkajúcim sa vymenovaní na vysokej úrovni pre nasledujúci inštitucionálny cyklus“. Sme zvedaví, či sa im podarí do procesu zakomponovať právo veta pre šedé eminencie ovládajúce z poslaneckého kresla vládu členskej krajiny XY. Možno by sme potom mohli toto pravidlo nazvať „procédure Jaroslaw“.
  • Nakoniec už takmer obkukaný slon v miestnosti: hoci to nebolo súčasťou oficiálneho programu, každého zaujímalo, či Theresa May aktivuje článok 50 už v marci. Hoci to oficiálne nepovedala, britská premiérka predstierala, že sľub splní. Hoci sa oficiálne nič nedialo, ostatní lídri predstierali, že jej to veria. Výsledok sa oficiálne dozvieme najneskôr o dvadsať dní.

Summit pokračoval v piatok neformálnou časťou. Lídri sa pripravovali na 60. výročie podpisu Rímskych zmlúv. Bez Theresy May. Tá na bude na večierok pozvaná, kultúrny program s ňou však nik nenacvičuje.

Zdá sa však, že na večierok v Ríme sa nik veľmi neteší. Minimálne preto, že pri príležitosti okrúhlych jubileí sa akosi žiada povedať, čo ďalej. Dať perspektívu na najbližšie polstoročie. Či aspoň dekádu. A posledných pár rokov robia lídri všetko preto, aby sa takej otázke vyhli. (Priznajme im: sú v tom dosť dobrí.)

A tak sa v piatok dohodli aspoň na tom, že si z Junckerovho menu predostretého v Bielej knihe o budúcnosti EÚ nevyberú „viacrýchlostnú Európu“.

Problémom je, že sa viacrýchlostná Európa nestane výberom. Ale „by default“ – neschopnosťou dvadsať sedmičky dohodnúť sa na akejkoľvek inej spoločnej alternatíve.

No inak to bol určite produktívny záver pracovného týždňa.

Čítanie pre náročných:

REKLAMA

REKLAMA