Merkelovej prejav v Mníchove: mnoho adresátov aj odkazov

Podľa Angely Merkel musí Európa vziať budúcnosť do vlastných rúk, pretože na iných sa už spoľahnúť nedá. Čo tým myslela?

Slová, ktoré povedala nemecká kancelárka v Mníchove, už stihli obleteli svet (minimálne ten virtuálny, svet sociálnych médií) hneď niekoľko krát.

Dni, keď sa Európa mohla spoľahnúť úplne na iných, sú „do istej miery preč“.

„Pocítila som to za posledných pár dní. A preto musím teraz povedať, že my Európania musíme naozaj vziať osud do vlastných rúk – samozrejme, v priateľstve so Spojenými štátmi Americkými, v priateľstve s Veľkou Britániou, a tiež ako dobrí susedia kedykoľvek to bude možné s inými krajinami, aj Ruskom.“

„No musíme vedieť, že musíme sami bojovať za našu budúcnosť, za náš osud Európanov.“

Jej prejav sa dá chápať ako lámanie palice nad transatlantickým partnerstvom. No bolo by to zjednodušené. Mal minimálne štyroch rôznych adresátov, a viacero odkazov.

Spojené štáty

Trump predupal európskou časťou zahraničného turné ako slon obchodom s porcelánom. No to mohlo ťažko niekoho prekvapiť. Jeho štýl politiky aj názory nie sú ničím novým.

5 výsledkov bruselského summitu NATO

Určite neboli ničím novým pre nemeckú kancelárku – z politickej naivity ju podozrievať nemožno, a na návšteve v Bielom dome si mohla nového prezidenta otestovať naozaj dobre.

To však neznamená, že za noc vyrástol v strede Atlantiku plot (ten sľubuje Trump Mexiku). Unilateralizmus (ekonomický aj bezpečnostný) novej americkej administratívy nerozmontuje vzťahy budované desaťročia za rok. Ani za štyri.

Pravda, môže ich výrazne oslabiť – a práve to sa od Trumpovho „America First!“ kurzu dá očakávať. Európski lídri by sa mali pripraviť, že najbližšie štyri rokov bude na druhej strane Atlantiku partner, popri ktorom si možno s nostalgiou zaspomíname aj na Georga Busha ml.

No stále to bude partner.

Ostatní európski lídri

Donald Trump dal niekoľkokrát jasne najavo, že uprednostňuje jednanie s individuálnymi krajinami, pred EÚ ako celkom. Mocenské dôvody jeho preferencie hádam netreba vysvetľovať – a pre tie isté dôvody by lídri EÚ urobili zásadnú chybu, ak by na to skočili.

Príležitostí na taktiku „rozdeľ a panuj“ bude dosť. Odchod Veľkej Británie z EÚ, neliberálne tendencie niektorých vlád, stavajúcich ich do konfliktu s európskym politickým mainstreamom, nedoriešené európske krízy (migrácia, eurozóna, sociálne politiky…).

Timmermans: Voči Poľsku presadzujem požiadavku jasnej väčšiny členských krajín

Nemecká kancelárka tejto vnútorne rozháranej EÚ teraz hovorí, že najdôležitejšie je udržať jednotu. A to aj tvárou v tvár tak komplikovaným a blízkym spojencom, ako sú Spojené štáty. To najhoršie, čo by sa mohlo udiať, je zopakovanie rozdeľovania na „starú“ a „novú“ Európu z roku 2003.

Zásadnou otázkou je, akú alternatívu im chce Merkelová ponúknuť. O to viac, že politika jej vlády výrazne prispela k problémom, ktorým dnes EÚ čelí, najmä v oblasti hospodárskej a menovej únie.

Mercron

Špeciálnym adresátom slov nemeckej kancelárky bol nový francúzsky prezident. „Kde môže Nemecko pomôcť, tam Nemecko pomôže, pretože Nemecku sa darí dobre len vtedy, ak sa darí dobre Európe.“

To znie ako ponuka na „prekrásne priateľstvo“. Obnovenie nemecko-francúzskeho integračného motora by bolo dobrou správou pre všetkých, ktorí si myslia, že Európania dokážu riešiť problémy, ktorým čelia, najlepšie spoločne.

Lenže opäť: ak toto spojenectvo počas posledných dvoch francúzskych prezidentov nefungovalo, problém bol len čiastočne na západnom brehu Rýna. Nemecká vláda presadzovala (najmä vo vzťahu k eurozóne) politický kurz, ktorý nebol dobrý pre EÚ / EMÚ ako celok.

Povedzme, že ho chce po septembrových voľbách korigovať. Povedzme, že chce spustiť iniciatívy pre hlbšiu integráciu vo viacerých oblastiach (okrem menovej únie napr. dane, sociálna politika, po malých krokoch obrana…). Fungujúce partnerstvo s Francúzskom by jej pomohlo. Či už budú tieto integračné projekty prebiehať v rámci EÚ, alebo mimo neho.

Domáce publikum

Netreba zabúdať, že Nemecko je pred voľbami. Dôležitým adresátom Merkelovej slov tak boli Nemci sami.

Jej proeurópske vyhlásenia mohli byť politickou taktikou. Obranou proti kritike Martina Schulza, a zároveň pokusom zviesť sa na vlne „centristického proeurópanstva“, ktoré pomohlo vo Francúzsku vyhrať Emmanuelovi Macronovi.

Zo strany Angely Merkel by to nebolo nič nové. Ak je v niečom naozaj dobrá, je to schopnosť absorbovať témy svojich politických súperov. Aj vďaka tomu sa zdá pravdepodobné, že kancelársky post opäť obháji.

Okrem toho, ak chce naozaj v európskej politike meniť kurz, bude sa musieť vysporiadať s opozíciou CSU, odporom vo vnútri vlastnej strany (krídlo presadzujúce tvrdú líniu Wolfganga Schäubla) a verejnou mienkou, ktorej predstavy o „výhodnosti“ a „nákladoch“ spolupráce v EÚ formujú vžité predstavy, ktoré pomáhali výdatne budovať aj Merkelovej vlády (leniví južania, dlh je problémom dlžníkov, šetrenie je vždy dobré, nemecký hospodársky model majú všetci nasledovať, a ďalšie omyly).

To posledné sa môže ukázať ako mimoriadne ťažká úloha.

REKLAMA

REKLAMA