Politická fikcia ako forma európskeho aktivizmu

Extrémistické hnutia využívajú fiktívne príbehy, Európska únia zatiaľ nie. Vymýšľanie fikcií a utópií sa môže stať formou politického aktivizmu, tvrdí spisovateľ Giuseppe Poraco.

Giuseppe Poraco je komunikačným šéfom think-tanku Bruegel a autorom knihy DISCO SOUR. Ide o román, ktorý sa odohráva v paralelnom čase, kde po finančnej kríze Európu zničila občianska vojna a národné štáty sa rozpadli. Európska únia v románe ostáva jedinou inštitúciou, ktorá bráni anarchii.

 

Keď sa pozriem na európske politické trendy posledných rokov – brexit, nárast euroskepticizmu a výzvy viacerých populistických hnutí na zrušenie reprezentatívnej demokracie – musím premýšľať o budúcnosti.

V poslednom prejave o stave Únie sa Junckerovi podarilo vrátiť otázku budúcnosti späť do politickej arény. Ukázal, že je možné mať v rámci systému rôzne politické alternatívy a podarilo sa mu vyvolať v EÚ politickú diskusiu.

Jeho prejav možno nevyniká realizmom. Je však dobrým pokusom inštitucionálneho jadra zvrátiť toxickú myšlienku, že jedinou alternatívou je ísť proti systému.

Podobný záver sa dá spraviť aj z Macronovho prejavu z 26. septembra. Hlavným nedostatkom prejavu bolo, že uprednostnil rozsah pred detailmi. Dá sa ale považovať za ďalší signál, že potrebujeme politiku, ktorá rozmýšľa nad „horizontami“ a nielen nad červenými čiarami.

Potreba rozšíriť naše vízie budúcnosti je viac než len nepodstatným cvičením a mala by zahŕňať širokú verejnosť. Je to výzva pracovať na podstate našej európskej predstavivosti vrátane jej emocionálnej príťažlivosti. Nemali by sme sa báť vytvárať odvážne utópie a fiktívne vesmíry.

Utópia je proces

Keď spomínam utópie, niektorým sa možno vybavia negatívne významy tohto slova, ktoré vyplývajú z nášho historického dedičstva.

Ja však tento koncept spomínam ako antropologickú konštantu – vyjadrenie túžby po lepšej budúcnosti, ktorá je zakódovaná v ľudskej podstate.

Vychádzam z knihy Princíp nádeje od Ernesta Blocha. Autor v nej ukazuje množstvo spôsobov, ako sa nádej a ľudská túžba po slobode a naplnení objavuje v našich každodenných životoch.

V roku 1954, keď sa Európa spamätáva z vojny, Bloch obnovil pozitívny význam slova utópia. Bolo to vďaka tomu, že ju nevidel ako dokonalý systém, ktorý sa dá dosiahnuť len pod múdrym a vševediacim vedením strany alebo cirkvi. Videl ju ako proces riadený ľudskými bytosťami, ktoré zároveň poháňajú materiálne túžby a sny o ich prekonaní.

Inými slovami, to, čo nás poháňa, sú naše predstavy lepšieho sveta.

Fikcia otvára diskusiu

To je dôvod, prečo navrhujem používať fikciu a utópiu ako metodologické nástroje, nie ako ciele.

V politickej sfére závisí úspech väčšiny populistických a neonacionalistických hnutí od emocionálnej príťažlivosti, ktorú pre niektorých občanov majú. Tí sú rozčarovaní z budúcnosti a jedinú útechu nachádzajú v prísľube minulosti, napriek tomu, že nie je pravdivý ani skvelý.

Písanie fikcie, najmä vedeckej fikcie, sa môže stať formou politického aktivizmu. Medzi sci-fi a utópiou je síce blízke a zreteľné prepojenie, no vzťah medzi nimi je výnimočne komplexný.

Zaujíma ma, ako môžeme vytvoriť alternatívne premýšľanie o Európe s pomocou fantázie. Písanie fikcie sa môže stať priestorom na testovanie scenárov a otváranie diskusie. Môže osloviť ľudí jazykom, ktorý je im bližší a prispieť tak ku spoločnej vízii.

Zvrátenie trendu

Takáto forma aktivizmu pomôže zvrátiť antieurópske nálady. Tie rastú najmä vďaka fiktívnym príbehom, ktoré sú prístupné širokej verejnosti a príťažlivé, pretože pôsobia na emócie. Tento cieľ vychádza z myšlienky, že transformačná sila politickej činnosti prechádza cez viaceré médiá a kanály.

Zanietení autori môžu pomôcť testovať súčasné vízie Európy a obohatiť diskusiu o nové perspektívy. Mali by sa venovať týmto otázkam: ako fiktívne príbehy formujú naše vnímanie budúcnosti? Aký vplyv má politická predstavivosť na formovanie otvorených vízií budúcnosti?

Ak niektoré politické hnutia trvajú na návrate k nacionalizmu a populizmu, našou zodpovednosťou je robiť presný opak.

Ak by viac spisovateľov a filmárov mohlo dať Európe rozmanitosť charakteru, aký si zaslúži, verím, že postupná zmena vnímania bude dostatočná na to, aby zvrátila negatívny trend, ktorý v súčasnosti vidíme.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA