Pozitívna stránka brexitu

Odchod Veľkej Británie pootvára dvere nadnárodnej európskej demokracii, tvrdí vplyvný britský liberál Adrew Duff.

Duff bol europoslancom za britských Liberálnych Demokratov od roku 1999 do roku 2014 a vplyvný člen výboru pre ústavné veci.

 

Po nepokojnom lete sa nálada ohľadne brexitu v Bruseli zmenila. Počiatočný šok, že Briti zahlasovali za odchod teraz vymenila akceptácia faktu, že „brexit znamená brexit“.

Trochu reality do poreferendovej situácie vniesli nominácie Didiera Seeuwsa za Radu EÚ a Michela Barniera za Európsku komisiu ako vyjednávačov v nasledujúcich rokovanaich s Veľkou Britániou.

Rozhovory sa začnú až keď britská premiérka aktivuje článok 50. Do dvoch rokov by sme mali mať dohodu o vystúpení. Bude musieť ošetriť komplikované „dedičské“ otázky, napríklad práva občanov EÚ alebo odstrihnutie sa od úniového rozpočtu.

Dohoda o vystúpení nebude pekná, pretože je to dohoda o tom, že sa nedohodneme. Každý z 28 štátov, nie len Veľká Británia, má v tomto procese čo stratiť alebo získať. EÚ má navyše životný záujem uchovať svoju jednotu, ktorá prejde skúškami v Európskej rade, Komisii a v Európskom parlamente. Ten bude musieť výsledný produkt schváliť.

Ak pôjdu rokovania dobre, dohoda ukáže cestu a postaví most k dlhodobému usporiadaniu vzťahov Británie s EÚ27. Detaily o formálnych obchodných vzťahoch alebo politickom vzťahu budú už predmetom rokovaní na inom zmluvnom základe (než článok 50).

Lídri európskej 27čky budú mať možnosť si prvýkrát spolu sadnúť na špeciálnom stretnutí v Bratislave 16. septembra. Ponúka šancu dohodnúť sa na niektorých základných postupoch v súvislosti s článkom 50. Niektorí budú iste kresliť červené čiary.

Dopad na európske inštitúcie

Mnohé veci, ktoré pokrýva článok 50 sú relatívne jasné. Komplexnosť iných by sme ale nemali podceňovať. Otázka, ktorá sa otvorí pomerne skoro, je dopad odchodu veľkého členského štátu na európske inštitúcie.

Len nedávno sme sa po viac než desaťročí od veľkého rozšírenia EÚ skonsolidovali a už tu máme opačný proces. Vďaka Lisabonskej zmluve je dopad brexitu na Radu EÚ minimálny. Hlasovacia formula pre kvalifikovanú väčšinu sa automaticky upraví.

V administratívnom aparáte Rady a Európskej komisii dnes pracuje pomerne málo Britov (okolo 3 %). Pokiaľ ide o počet, nebudú až tak chýbať. Na Súdnom dvore sa budú musieť prijať opatrenia, aby nedošlo k narušeniu jeho pojednávaní.

Najdramatickejšie brexit pocíti Európsky parlament. Zo 751 europoslancov opustí lavice 73. Z nich je 45 euroskeptikov, takže pokiaľ ide o politickú rovnováhu, Parlament bude o niečo menej euroskeptický k malej výhode stredoľavých síl. Skupina ECR (Európski konzervatívci a reformisti) ktorá vznikla v roku 2009 rozhodnutím Davida Camerona vymaniť britských konzervatívcov z Európskej ľudovej strany stratí 21 europoslancov a prepadne sa z hľadiska veľkosti na štvrtú priečku, za liberálov (ALDE).

Európa slobody a priamej demokracie (EFDD) ktorú vedie Nigel Farage zmizne s odchodom UKIP úplne, pretože nebude spĺňať podmienky na fungovanie. Krajne pravicové sily sa v EP preskupia, z čoho môže mať osoh skupina Marine Le Penovej Európa národov.

Bez ohľadu na brexit musí Parlament sformulovať Rade EÚ návrh ohľadne svojho fungovania po voľbách 2019. Prvý sa bude týkať prerozdelenia kresiel medzi členskými štátmi (článok 14(2) ZoEÚ); druhý volebného procesu (článok 223(1) ZFEÚ).

Paneurópske eurovoľby

Minulý november EP odhlasoval podporu vzniku jedného paneurópskeho volebného obvodu, v rámci ktorého by sa volil bližšie nespresnený počet europoslancov z nadnárodných kandidátok európskych strán. Cieľom reformy je konsolidovať experiment so „Spitzenkandidatmi“ na výber predsedu Európskej komisie.

(Predsedom EK sa stáva nominant tej európskej politickej strany, ktorá v eurovoľbách v celoeurópskom meradle získa najviac kresiel. Prvýkrát sa použil pri výbere Jeana-Clauda Junckera ako nominanta Európskej ľudovej strany. Potvrdiť ho musela ešte Európska rada. David Cameron a Viktor Orbán Junckera v roku 2014 nepodporili. Pozn. red.).

Toto bude impulz pre európske politické strany, ktoré si budú vyberať ľudí na kandidátky a súťažiť o pozornosť celoeurópskych médií a hlasy voličov naprieč EÚ. Boj o moc na úrovni EÚ by mal zmeniť európske voľby a pomôcť zvýšiť účasť.

Občania sa potešia, lebo zistia, že majú dva hlasy. Jeden pre svoje národné európske voľby a jeden paneurópsky. Federalisti majú pravdu v tom, že táto reforma môže byť kľúčová pre posilnenie legitimity Parlamentu.

V minulosti bola dohoda o detailoch paneurópskej kandidátky v rámci Parlamentu problematická z dvoch dôvodov. Po prvé, všetci, s výnimkou jedného či dvoch britských europoslancov, túto schému odmietali. Po druhé, menšie krajiny, ktoré sú v súčasnosti zastúpené v EP nadproporčne ju odmietali preto, lebo sa báli, že to zníži počet ich poslaneckých miest, keďže z celkového počtu 751 by sa museli „ukrojiť“ miesta obsadzované cez nadnárodnú voľbu.

Brexit ako riešenie

Brexit ponúka nezamýšľané riešenie pre oba tieto problémy. Pre európsku nadnárodnú kandidátku sa ponúka v roku 2019 až 73 miest, pričom žiadna z krajín nestratí zo svojej súčasnej kvóty ani jedného europoslanca.

V júni 2014 sa Európska rada  – do veľkej miery preto, aby utíšila Davida Camerona – zaviazala prehodnotiť systém Spitzenkandidaten. Keďže Cameron je von z hry, len málokto v Európskej rady bude ochotný bojovať za oslabenie vedúcej úlohy Európskeho parlamentu vo výbere nástupcu Jeana-Clauda Junckera. Bolo by od nich naopak múdre, keby podporili úlohu Parlamentu cez silnejšie politické strany na federálnej úrovni a legitímny a atraktívny volebný proces.

Teraz je na Parlamente, aby sa chopil iniciatívy. Predseda Juncker by mal v tomto smere europoslancov povzbudiť vo svojom príhovore o stave EÚ 14. septembra v Štrasburgu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA