Po „Paradise papers“ už Európska únia nemá na čo čakať

Posledná séria dokumentov o daňových rajoch s názvom „Paradise papers“ odhalila, že schránkové firmy neslúžia len na vyhýbanie sa daňovej povinnosti ale i krytie závažnejších zločinov.

Nienke Palstra je členkou mimovládnej organizácie pre sociálnu spravodlivosť Global Witness.

Pozornosť médií zatiaľ priťahuje predovšetkým daňový rozmer nového škandálu. Anonymné spoločnosti však slúžia aj na krytie závažnejšej trestnej činnosti: pranie špinavých peňazí pochádzajúcich z korupcie, terorizmu či obchodu s bielym mäsom.

Register konečných užívateľov výhod

Najlepším spôsobom, ako tomuto problému čeliť, je otvoriť systém a odhaliť tých, ktorí su v pozadí skrytých štruktúr. To je dôvod, prečo voláme po väčšej transparentnosti a žiadame od vlád, aby sprístupnili zoznamy skutočných konečných prijímateľov výhod.

Analýza Svetovej baky ukázala, že až 70 percent korupčných prípadov, vrátane tých na najvyšších politických poschodiach, je nejakým spôsobom spojených so zakrývaním vlastníctva majetku prostredníctvom offshorových firiem.

Paradise Papers: Nové prepojenia najmocnejších na daňové raje

Nové odhalenia tiež ukázali, ako málo spravila Európska únia pre posun v transparetntosti finančného systému od predošlého úniku dokumentov Panama papers. Z nich sme sa okrem iného dozvedeli, že medzi obľúbené destinácie offshorových firiem patrí aj Malta, teda členská krajina EÚ.

Tým, že Európska únia zlyháva pri riešení tohto problému, sama podporuje zhnitý finančný systém, ktorý pre EÚ predstavuje skutočnú hospodársku a bezpečnostnú hrozbu.

Zverejnenie Paradise papers tentokrát prišlo v správny čas. Členské štáty sa nimi budú môcť zaoberať už 14. novembra počas rokovaní o piatej Smernici boja proti praniu špinavých peňazí.

Jednou z posledných otázok, ktorú musia krajiny vyriešiť, je rozsah zverejňovaných informácií o konečných prijímateľoch výhod. Niektoré veľké členské štáty, ako napríklad Nemecko, sa však väčšej transparentnosti v tejto oblasti stavajú do cesty.

Eurokomisár Moscovici chce vytvoriť čierny zoznam daňových rajov

My v Global Witness veríme, že sprístupnenie zoznamu vlastníkov firiem je pre Európsku úniu nevyhnutným opatrením. Času nazvyš pritom veľa nie je; zvlášť keď Veľká Británia – jeden z najvýznamnejších aktérov na poli priehľadnosti schránkových firiem – za chvíľu opustí európsky spolok.

Pritom existuje niekoľko príkladov, z ktorých by sa Európa mohla učiť. Viacero krajín sa už pohlo dopredu: Británia, Dánsko a Ukrajina vytvorili verejný zoznam konečných prijímateľov, mnoho ďalších krajín sa k prijatiu tohto opatrenia tiež zaviazalo.

Samotné zriadenie zoznamov vlastníkov schránkových firiem však problém určite nevyrieši. Musia byť vytvorené zmysluplným spôsobom tak, ako to napríklad ukázala Veľká Británia. Jej zoznam konečných prijímateľov výhod je dostupný na internete zadarmo a pre všetkých.

To je pre organizácie ako Global Witness úplne kľučové. Spárovanie verejných zoznamov vlastníkov firiem s informáciami z uniknutých dokumentov ako Paradise papers nám uľahčí odhaliť nelegálnu činnosť a potrestať vinníkov.

Problém pre krajiny tretieho sveta

Od vypuknutia škandálu Paradise papers sa najviac pozornosti venuje spôsobu, akým najmajetnejší ľudia využívajú offshorové firmy na zamaskovanie svojho bohatstva.

Okrem toho však „tieňový systém“ vytvára priestor pre oveľa závažnejšiu kriminálnu činnosť. Veľké sumy peňazí miznúce v daňových rajoch pochádzajú z finančných podvodov v najchudobnejších krajinách sveta.

Ukážkovým príkladom takej krajiny je Demokratická republika Kongo. Aj napriek veľkému surovinovému bohatstvu,verejné služby ako školstvo a zdravotníctvo trpia nedostatkom finančnej podpory od vlády. Podľa rebríčku OSN je táto stredoafrická krajina jednou z najmenej rozvinutých na celom svete; takmer polovica konžských detí trpí chronickým podvýživením.

Od roku 2010 upozorňujeme na transakcie medzi nadnárodnou spoločnosťou Glencore a Danom Gerltlerom – tažobným magnátom a blízkym priateľom konžského prezidenta. Glencore v priebehu desiatich rokov ich spolupráce napumpoval vyše pol miliardy dolárov do offshore spoločností, ktoré Gertler vlastní. To mu prinieslo bezrizikový zisk v hodnote minimálne 67 miliónov dolárov.

Už pri prvom pohľade na tieto transakcie je jasné, že pre Glencore nedávali žiadny obchodný zmysel. Je zrejmé, že išlo o „odmeny“ pre prezidentovho blízkeho priateľa.

Glencore a Gertler nelegálne jednanie samozrejme popierajú. Vďaka novým zisteniam z Paradise papers dnes už však vieme, že ich spolupráca má ešte oveľa väčšie rozmery, ako sme predpokladali a vyplývajú z nich oprávnené podozrenia z úplatkárstva.

A prečo je to vlastne dôležité? Pretože utajeným a nevýhodným predajom medených baní  prostredníctvom schránkových firiem Kongo prichádza o milliardy dolárov, ktoré by inak mohli zaplatiť lepšie verejné služby.

Tallin: Medzinárodné pravidlá proti daňovým únikom sú zastarané

Obchody Glencoru sa preto musia poriadne vyšetriť príslušnými autoritami všetkých zainteresovaných krajín – USA, Kanady a Švajčiarska. Potrebujeme tiež prísnejšie pravidlá pre postihy zločinov bielych golierov. Finančné správy musia preukázať viac vôle pre potrestanie tých, ktorí sa na podvodoch podieľajú.

Súčasný model, kedy odhaľovanie nelegálnej činnosti závisí na uniknutých dokumentoch ako Paradise papers, je neprijateľný. Túto prácu musia vykonávať štátne orgány. Preto potrebujeme ráznu a celosvetovo prepojenú legislatívu.

Európska únia sa počas tohtotýždňových rokovaní môže chopiť svojej príležitosti. Tentokrát ju už však nesmie pustiť z rúk.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA