Euroskupina potrebuje stáleho (a nezávislého) predsedu

Či zostane, alebo nie, Jeroen Dijsselbloem a Euroskupina musia zaistiť, aby budúci prezident nemal vstavaný konflikt záujmov, píše Leo Hoffman-Axthelm z Transparency International.

 

Práca Euroskupiny tradične nevzbudzovala veľký záujem. Šlo väčšinou o diskusie o nezáväzných hospodárskych cieľoch cez takzvanú „otvorenú metódu koordinácie“. Euroskupina pôvodne mala uspokojiť žiadosť Francúzov na vytvorenie akejsi hospodárskej vlády EÚ (gouvernement économique), no ako fiškálny náprotivok menovej politike Európskej centrálnej banky jasne zlyhávala.

Krízou eura sa však všetko zmenilo. Koordinácia fiškálnej a hospodárskej politiky sa nekontrolovane integrovala cez zadné dvierka, čo viedlo k zmätočnému zdieľaniu kompetencií. Rozhodovanie o bailoutoch v eurozóne bolo zverené Európskemu stabilizačnému mechanizmu (ktorého rada guvernérov je identická s Euroskupinou), čo pripravilo pôdu pre ad hoc rozhodovanie prostredníctvom nátlaku počas celonočných rokovaní.

Euroskupina má ďaleko od dokonalosti, no jedným zlepšením by určite bolo vymenovanie stáleho predsedu bez vstavaného konfliktu záujmov. Aj preto sme podporovali Jeroena Dijsselbloema, aby zostal predsedom bez ohľadu na politické zmeny v Holandsku.

Vzhľadom k tomu, že Euroskupina nemá rokovací poriadok – zmluvný protokol o jej fungovaní hovorí len o tom, že jej prezident je volený na dva a pol ročné obdobie – toxická tradícia národne zaujatých ministrov na pozícii predsedu mohla skončiť aj vďaka neschopnosti Euroskupiny dohodnúť sa na novom šéfovi. Mandát súčasného prezidenta končí v januári 2018.

Bohužiaľ, neuvážené výroky pána Dijsselbloema vo Frankfurter Allgemeine Zaitung posilnili argument v prospech nového stáleho predsedu Euroskupiny. V polarizovanom svete eurozóny budú ministri financií vždy buď zo „severu“ alebo z „juhu“, buď podporovať škrty alebo míňanie. Aj keď budú schopní správať sa diplomaticky, hlboko dole sa budú stále navzájom neznášať. Ak raz obviníte druhú stranu z vyhadzovania peňazí na „ženy a alkohol“, už nikdy znova nebudete môcť byť nestranný arbiter.

Samozrejme, pán Dijsselbloem ním ani nikdy nebol. Vždy bol zaviazaný svojmu premiérovi, svojmu národnému parlamentu a svojim voličom. Toto všetko ho povzbudzovalo k tomu, aby potešil najmä svoje domáce publikum, radšej ako by robil to, čo je dobré pre eurozónu ako celok.

Namiesto toho by predseda Euroskupiny mal byť zaviazaný svojim ministrom, ktorých prácu by mal riadiť, a Európskemu parlamentu. Zodpovednosť voči Parlamentu je potrebná najmä preto, že Euroskupina je výkonný orgán, na rozdiel od väčšiny útvarov Rady, ktoré pôsobia ako horná komora európskej legislatívy.

Euroskupina je navyše notoricky neprehľadná. Stály predseda, ktorý by podával správy výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci po každom zasadnutí Euroskupiny, by výrazne posilnil schopnosť občanov a poslancov kontrolovať jej prácu. Neúčasť pána Dijsselbloema na zasadnutiach o gréckom bailoute v Európskom parlamente je neprijateľná, aj keď v súčasnosti legálna.

Čítajte aj: Dijsselbloem nahneval europoslancov. Opäť za nimi neprišiel

A konečne, Euroskupina by mala byť inštitucionalizovaná, s poriadnym rokovacím poriadkom, dokumentáciou a hovorcami. Rozhodovať už naďalej nemôže neformálny klub, ktorý nemá ani formálne rozhodovacie právomoci.

 

Pôvodný text v angličtine nájdete na tejto linke.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA