Participatívny rozpočet: Ako si vypestovať demokraciu

Participatívny rozpočet je nástroj na zjednodušenie komunikácie medzi ľuďmi a miestami, kde žijú.

Juraj Melichár je národným koordinátorom pre verejné financie v občianskom združení Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network. Spolupracuje na kampani Rozpočet EÚ pre ľudí

S participatívnym rozpočtom som sa sa prvý raz stretol v jeden slnečný deň pred piatimi rokmi na Primaciálnom námestí v Bratislave. Zopár ľudí vtedy zbieralo nápady ako zlepšiť život v meste a pozývali Bratislavčanky a Bratislavčanov na stretnutia, kde tieto podnety mohli ďalej prediskutovať.

V EÚ sa participatívneho rozpočtu už aktívne zúčastnilo viac ako 8 miliónov ľudí v rámci viac ako 1300 experimentov. Ukazuje, ako sa môže aj nový rozpočet EÚ priblížiť požiadavkám ľudí a riešiť ich miestne potreby.

Prvým krokom na to, aby sme porozumeli našim spoločným problémom je pochopenie výziev, ktorým čelia iné komunity.

Čo je participatívny rozpočet

Participatívny rozpočet je proces, ktorý dáva dokopy ľudí, aby vyhodnotili svoje problémy, vedie diskusie a prípravu projektov na ich riešenie a podporuje ich finančne.

Samosprávy organizujú diskusie s ľuďmi o záležitostiach, ktoré sa týkajú ich vlastnej ulice, štvrti alebo mesta. Môžu tak využiť svoje znalosti miestnych pomerov, navrhnúť riešenia a spolupracovať na nich. Dáva im tiež zodpovednosť tým, že hlasujú o vhodnom rozdelení obmedzených financií.

Jednou z najväčších výhod participatívneho rozpočtu je, že ľudia nesúťažia o peniaze ako napríklad pri firemných grantoch, ale spoluvytvárajú projekty medzi sebou i mestom, vďaka čomu môžu ušetriť prostriedky napríklad zdieľaním nástrojov a skúseností.

Úspešný príklad z Bratislavy

Jedným z príkladov takejto spolupráce je obnovenie školskej komunitnej záhrady s projektom pre ľudí bez domova pod koordináciou občianskeho združenia Vagus.

Ľudia bez domova upravili záhradku a postavili vyvýšené záhony tak, aby sa deti mohli učiť pestovať, a naučili sa, že jedlo nerastie v supermarkete.

Keď Bratislava v roku 2012 vyčlenila obmedzené množstvo peňazí, jednotlivé koordinátorky a koordinátori projektov sami navrhli zníženie rozpočtov pre svoje projekty tak, aby sa ich mohlo čo najviac realizovať. Chceli rozšíriť myšlienku participácie a uvažovania nad rámec vlastných problémov a projektu.

Jednoduchšia komunikácia

Častou prekážkou pre ľudí na Slovensku je obava z vyčerpávajúcej byrokracie pri kontakte s úradmi a samosprávami. Participatívny rozpočet zjednodušuje túto komunikáciu, podporuje a využíva ich expertný potenciál a znalosti miestneho prostredia.

Kritici participatívneho rozpočtu poukazujú na to, že môže viesť k hlasovaniam o to, ktorú nevyhnutnú opravu zrealizovať (skôr) alebo môže presúvať zodpovednosť zo samosprávy na dobrovoľníkov.

Je však na spoločnom dialógu, ako sa participatívny rozpočet nastaví. Príklady od Porto Allegre, cez Paríž, New York až po celonárodnú schému v Portugalsku ukazujú potenciál tohto nástroja.

Únia môže riešiť miestne problémy

Za tých pät rokov participatívne rozpočty povyrastali aj na Slovensku ako huby po daždi najmä vďaka občianskemu združeniu Utopia.

Vyriešili nielen množstvo miestnych problémov, ale prispievajú aj k zvyšovaniu transparentnosti, k rovnosti príležitostí pre mužov a ženy a k vytváraniu aktívneho podhubia občianskej spoločnosti.

Popri bezplatnom roamingu a programe Erasme+ tak má EÚ šancu ukázať, že jej rozpočet môže riešiť (aj miestne) problémy ľudí.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA