Prečo európski pasažieri platia za lety viac, než by mali

EÚ nezabezpečila, aby sa letiská voči cestovateľom správali férovo . Sektor potrebuje reformu, píše Thomas Reynaert.

Thomas Reynaert je riaditeľom Airlines for Europe (A4E).

Letné prázdniny pokračujú a očakáva sa, že cez európsku oblohu bude v najbližších týždňoch letieť viac než 200 miliónov ľudí. Lietanie nikdy nebolo také lacné, bezpečné a praktické. Európske mestá majú k sebe bližšie, než kedykoľvek predtým a pasažieri si môžu vybrať z doteraz nepoznaných a stále sa rozširujúcich možností kam letieť a akým spôsobom.

Vysoké zisky akcionárov namiesto nižších cien

Dobrá správa je, že ceny leteniek stále klesajú. Za posledných desať rokov klesli o 20 percent. Zlá správa je, že súčasná legislatíva Bruselu ochraňuje akcionárov letísk a nie európskych pasažierov. Akcionárom garantuje vysoké zisky, ktoré by sa inak dali použiť na zníženie cien leteniek. Toto leto európski pasažieri opäť zaplatia viac, než by mali, ak by boli monopolistické letiská efektívne regulované.

Otázka je jednoduchá: mali by sa prostriedky, ktoré pasažieri minú v letiskových halách, použiť na zníženie cien leteniek? Alebo by sa zo ziskov letiska z parkovacích miest, nákupov, predraženej kávy a burgerov mali tešiť len akcionári?

Preplnené lety nie sú výnimkou ani v Európe. Aké práva majú pasažieri?

Dva podniky v jednom

Ide o ekonomickú odchýlku známu ako systém oddeleného posudzovania príjmov a nákladov („dual till“). V tomto systéme sa zisky letísk z obchodných aktivít pri určovaní poplatkov, ktoré aerolínie a nakoniec aj pasažieri musia za používanie letiska zaplatiť, neberú do úvahy.

Inými slovami, prísne sa rozlišuje medzi tým, čo pasažieri zaplatia za lietanie samotné (napr. letiskové brány, infraštruktúra letových dráh) a tým, čo zaplatia na letisku (napr. v obchodoch, reštauráciách, za parkovacie miesta).

Podľa jednotného posudzovania príjmov („single till“), ktoré preferujú aerolínie, by toto rozlíšenie neexistovalo. Dáva to zmysel – bez lietadiel, ktoré aerolínie na letiskách prevádzkujú, by neboli žiadni pasažieri ani na parkovacích miestach, v reštauráciách a v obchodoch.

Automatické zníženie cien

Je to logické, áno, ale viac než to. Pri konkurenčnom trhu by oddelené posudzovanie príjmov nikto neakceptoval. Ak by šlo o konkurenčný trh, zisky z obchodných aktivít letísk by sa použili na zníženie letiskových poplatkov. A keďže je medzi európskymi aerolíniami veľká konkurencia, zníženie poplatkov by automaticky viedlo k nižšej priemernej cene leteniek, čo by podporilo dlhodobú konkurencieschopnosť a rast leteckého sektoru ako celku.

Letisko je jeden podnik a pre dobro európskych pasažierov by zaň aj malo byť považované. Letiská nemôžu zároveň požadovať, aby aerolínie pokryli všetky ich prevádzkové náklady a zároveň presadzovať umelé oddelenie svojho podnikania a maximalizovali tak zisk z obchodných aktivít.

Smernica o letiskových poplatkoch zlyhala

V tomto kontexte by Európska únia mala európske aerolínie a ich pasažierov pred monopolistickými letiskami chrániť. Bohužiaľ, nie je tomu tak.

V roku 2009 EÚ prijala takzvanú smernicu o letiskových poplatkoch (ACD). Jej cieľom bolo garantovať, že letiskové poplatky po celom kontinente súvisia s efektívnymi nákladmi letísk. Nezávislí národní regulátory vo všetkých členských štátoch mali zabezpečiť zmysluplné konzultácie a efektívnu transparentnosť informácií medzi letiskami a aerolíniami. To očividne zlyhalo. ACD zlyhala. Zlyhala aj Únia.

Koniec diskriminácie na letiskách

Bolo to jasné už od začiatku. ACD nie je ekonomickou reguláciou. Je len súborom nerovnomerne naplnených vágnych prianí. Pokiaľ smernica od základu neprejde reformou, európski pasažieri budú aj naďalej proti monopolistickým letiskám bezbranní. Ďalej budú platiť za cestovanie po Európe viac, než by mali. Za posledných desať rokov sa poplatky na najrušnejších európskych letiskách viac než zdvojnásobili. Preto aerolínie nemohli pasažierom posunúť všetky výhody lacnejšieho cestovného.

Letiská sú krátkozraké

Reforma je žiaduca a dosiahnuteľná. Získal by ňou celý sektor a všetci cestovatelia. Aerolínie sú pripravené. Je však nutné, aby aj letiská uznali, že s ACD je reálny problém. Mali by zabezpečiť, aby letiskové náklady súviseli s prevádzkou a efektívnymi investíciami a snažiť sa myslieť viac do budúcnosti, nielen na krátkodobé zisky pre svojich súkromných a verejných akcionárov. Mohli by tiež prestať od tohto problému odvádzať pozornosť tým, že budú náhodne obviňovať aerolínie, že sú proti hustejšej doprave, väčšej kapacite a väčším investíciám.

Bohužiaľ je čím ďalej, tým jasnejšie, že letiská sa na to nechystajú. Preferujú vysoké poplatky a krátkodobé zisky.

Aerolínie nakoniec žiadajú len to, aby ich vzťahy s letiskami boli v záujme všetkých pasažierov a aby im v tom Európska únia pomohla vytvorením spoľahlivého regulačného rámca.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA