Hlavným cieľom nového slovenského plynovodu sú zisky, nie bezpečnosť

Hoci je Eastring prezentovaný ako diverzifikačný projekt so stredoeurópskym zameraním, má len obmedzenú schopnosť prispieť k európskej energetickej bezpečnosti.

Matúš Mišík je odborným asistentom na katedre politológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Andrej Nosko je hosťujúcim odborným asistentom na katedre bezpečnostných štúdií Fakulty Politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Obaja sú odborníkmi na energetickú bezpečnosť. Ich text vychádza z odborného článku, ktorý publikovali v októbri v časopise Nature Energy.

Energetická bezpečnosť je pojem obľúbený medzi politikmi v krajinách strednej a východnej Európy. Otázky bezpečnosti majú schopnosť preskočiť iné verejné priority, presmerovať verejné prostriedky, ale aj pozornosť.

Pamätníci si spomenú na situáciu z leta a jesene 1990, keď zvýšenie cien a fámy o znížení dodávok ropy z rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu spôsobili paniku, dlhé rady na benzínových pumpách a nedostatok benzínu.

Zástupný dôvod

Keď po prvýkrát v dejinách Slovenskej energetiky, prestal prúdiť plyn z Ruska cez plynovod Bratstvo na slovensko-ukrajinskej hranici v roku 2009, táto „lekcia” mala za následok „precitnutie“ zo sladkého sna ignorovania energetickej bezpečnosti.

Vďaka štedrej finančnej podpore z EÚ došlo k technickým zmenám na hlavnom plynovode umožňujúcim dovoz plynu aj zo západnej Európy a plánom na lepšie cezhraničné prepojenie medzi severom a juhom strednej Európy.

Použitie energetickej bezpečnosť ako zástupného dôvodu sme už videli v prípade ropovodu z Bratislavy do Schwechatu. (1)

Medzi najnovšie projekty, ktoré sú prezentované ako podpora slovenskej energetickej bezpečnosti patrí plynovod Eastring.

Tento má spojiť slovenskú prepravnú sieť s krajinami juhovýchodnej Európy.  V našom článku, ktorý bol uverejnený v časopise Nature Energy (Vol. 2, No. 11, pp. 844-848), sa staviame k prezentácii tohto plánovaného plynovodu ako projektu na zvýšenie energetickej bezpečnosti kriticky a tvrdíme, že projekt prinesie len minimálne výhody pre energetickú bezpečnosť. Jedná sa primárne o ekonomický projekt a ako taký by mal byť hodnotený – aj čo sa týka použitia  verejných financií zúčastnených krajín.

Podpora vlády

Plánovaný plynovod Eastring, ktorý ešte v roku 2014 predstavila firma Eustream (z 51 percent vlastnená Slovenskou republikou a zo 49 percent EPH) ako odpoveď na predpokladané znižovanie tranzitu cez plynovod Bratstvo, sa má napojiť na slovenskú prepravnú sieť v kompresorovej stanici Veľké Kapušany a cez Maďarsko a Rumunsko ísť až do Bulharska. Odtiaľ sa má napojiť na nový plynový hub plánovaný v Turecku.

Eustream si istí prepravu plynu z východného aj západného smeru

Eastring má byť obojsmerný, pričom celková kapacita plynovodu má postupne dosiahnuť až 40 mld. m3 zemného plynu za rok. Nemá sa pritom jednať o úplne nový plynovod – Eastring by mal vzniknúť prepojením a zvýšením kapacity existujúcich menších plynovodov v kombinácii s vybudovaním nových úsekov plynovodu. Preto sú aj predpokladané náklady pomerne nízke (1,14 – 1,52 miliardy eur).

Slovenská vláda oficiálne podporila tento projekt v máji 2015, pričom uviedla dva hlavné argumenty. Po prvé, plynovod by mal pomôcť zachovať pozíciu Slovenska ako tranzitnej krajiny, ktorá je považovaná za kľúčovú pre energetickú bezpečnosť. Po druhé, mal by podporiť diverzifikáciu nielen v strednej, ale aj v juhovýchodnej Európe, keďže vďaka svojej obojsmernosti má potenciál zásobovať oba regióny.

V Turecku by sa mohol napojiť na plánovaný plynovod Turk Stream z ktorého by zásoboval strednú Európu; v opačnom smere by mohol dodávať plyn zo stredoeurópskych (prevažne nemeckých) hubov na Balkán.

Neodôvodnené obavy

Primárne má však Eastring schopnosť obmedziť predovšetkým negatívne následky zníženia (až úplného zastavenia) tranzitu zemného plynu cez slovenské územie z východného smeru na západný.

Predstavitelia Gazpromu sa opakovane vyjadrili, že existujúca tranzitná zmluva s Ukrajinou sa po vypršaní na konci roku 2019 nepredĺži, čo bude automaticky znamenať aj koniec tranzitu cez Slovensko. Vybudovanie nových plynovodov dovážajúcich zemný plyn do Európy bude mať za následok výrazné zníženie prepravy cez Slovensko aj v prípade, ak nepríde k úplnému prerušeniu tranzitu cez Ukrajinu.

Takéto kroky majú dva negatívne následky pre Slovensko: vnímané obmedzenie energetickej bezpečnosti, keďže tranzit je považovaný za garanciu bezpečnosti dodávok zemného plynu, a pokles príjmov z tranzitných poplatkov. Eastring má za cieľ rozšíriť tranzitné portfólio, a tak obmedziť oba typy negatívnych následkov.

V článku však tvrdíme, že takéto obavy nie sú odôvodnené. Existujúca plynovodná sústava umožňuje Slovensku zachovať svoj status tranzitnej krajiny – už v súčasnosti prepravuje slovenská časť plynovodu Bratstvo zemný plyn na Ukrajinu, pričom máme nevyužité prepojenie s Maďarskom, ktoré ponúka dodatočnú tranzitnú kapacitu.

Druhá obava, ktorá sa týka straty príjmov z prepravy plynu je primárne ekonomickou otázkou a nie otázkou energetickej bezpečnosti. Preto by podľa nás otázka využitia verejných zdrojov na tento projekt mala byť hodnotená primárne ako ekonomická a nie bezpečnostná.

Riskantné investície

Energetickú bezpečnosť výrazne zlepšili zmeny energetickej infraštruktúry po plynovej kríze v roku 2009.

Ďalšie investície verejných zdrojov do infraštruktúry sú príliš riskantné, pretože môžeme predpokladať, že vo vyvinutom konkurenčnom prostredí postupne klesnú prepravné poplatky na úroveň nevyhnutnú pre prevádzku a údržbu tranzitných sietí. V strednodobom až dlhodobom horizonte predpokladáme taktiež zníženie celkového tranzitu plynu vzhľadom na technologické zmeny a inovácie v oblasti energetiky, čo spôsobí ďalšie zníženie relevantnosti ziskov z tranzitu.

Únia zafinancuje plynovodné prepojenie s Poľskom aj Eastring

Keďže pre Slovensko (ako 51-percentného vlastníka Eustreamu) môže projekt Eastringu priniesť najviac výhod nie je prekvapujúce, že je jeho hlavným podporovateľom.

Ostatné krajiny regiónu majú omnoho rezervovanejší prístup, keďže mnohé z nich sú zapojené aj do ďalších – konkurenčných – projektov, ako napríklad Tesla. Regiónu by však viac ako takéto projekty prospeli nové plynovodné prepojenia medzi jednotlivými krajinami Európskej únie, ktoré by posilnili likviditu energetického trhu, čo by prospelo k celkovému zníženiu cien ako aj zvýšeniu energetickej bezpečnosti.

Hoci je projekt Eastring prezentovaný ako diverzifikačný projekt so stredoeurópskym zameraním, má len obmedzenú schopnosť prispieť k európskej energetickej bezpečnosti. Jeho primárnym cieľom je zachovanie ziskov z tranzitu zemného plynu cez slovenské územie.

(1) http://pergceu.blogspot.hu/2010/05/austrian-oil-pipeline-through-central.html

6 Comments

  • Trochu plytke videnie sveta. Preco by sa Slovensko malo zmierit s presunom ziskov z tranzitu do inych krajin, ktore budu tranzitovat po novych/inych trasach? Preco by sme sa mali vzdat tychto prijmov do rozpoctu? Nie je to otazka aj rozpoctovej/financnej bezpecnosti SR?
    Stat je predsa akcionar Eustreamu. Je snad normalne ze ako 51% vlastnik sa spolupodiela na investovani do rozvoja podnikatelskych aktivit. Pozrite sa na zahranicne korporacie a statne firmy, sukromne spolocnosti. Kazdy normalny podnikatel hlada moznosti ako rast, rozvijat sa,investovat. Snad si nemyslime, ze stav prepravy bude trvat vecne. Treba sa pozerat po novych obchodnych prilezitostiach. Myslim si, ze tu nie je na mieste vytvarat nejaku auru nevhodnosti pouzitia verejnych zdrojov na financovanie tejto investicie. Na projekte je siroka politicka zhoda a zatial ho Eustream financuje z vlastnych zdrojov a zdrojov eu.

    • Investovať sa oplatí len ak sa zdroje vrátia. Ak je návratnosť otázna, firmy radi operujú s energetickou bezpečnosťou.

    • Vlastne zdroje Eustreamu su takmer z polovice verejnymi zdrojmi. Kedze je to spolovice statom vlastnena spolocnost.

  • Existujúca plynovodná sústava umožňuje Slovensku zachovať svoj status tranzitnej krajiny – už v súčasnosti prepravuje slovenská časť plynovodu Bratstvo zemný plyn na Ukrajinu … – toto je reverzný prúd. Značí že časť toho istého plynu sa navracia späť na Ukrajinu, takže tu očividne chýba zdroj. … Maďarské prepojenie bu ty malo zmysel, keby tade viedol iný fyzický zdroj plynu, než Ruský v majoritnej zložke. …. rovnako tu chýba zakomponovanie north-streamu priamo do Nemecka, ktorý značne zníži objem potenciálneho plynu transporovaného cez Slovensko na daný smer. “Turk-stream” je rovnako projekt, ktorý aspoň zo strany Ankary teoretizuje napojenie aj iných, než ruských zdrojov práve vďaka prepojeniu na strednú Áziu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA