Koniec uhlia sa dá naplánovať

Spravodlivá transformácia si vyžaduje veľké nasadenie, máme však skúsenosť, z ktorej možno čerpať.

Julian Schwartzkopff pracuje ako expert v berlínskej pobočke mimovládnej organizácie E3G. V súčasnosti sa zameriava na otázky spravodlivej transformácie ako aj na manažment klimatických hrozieb v Európe. Na EurActiv Stakeholder Workshope, ktorý sa konal 18. októbra v Bratislave pod názvom „Uhlie na Slovensku: Ako zabezpečiť spravodlivú transformáciu?“, predstavil nemecké skúsenosti.

Európa bude musieť úplne skoncovať so spaľovaním uhlia pre výrobu elektriny, aby splnila svoje povinnosti v rámci Parížskej dohody. Vo všeobecnosti je to akceptované, aj keď presný harmonogram konca uhlia je ešte stále vecou vášnivej diskusie.

V Nemecku bola táto diskusia tvrdá predovšetkým v posledných rokoch. Zostávajúce nemecké hnedouhoľné regióny hlasno protestovali proti akejkoľvek legislatíve pre skoncovanie s uhlím, keďže uhoľný priemysel tam má tradične vysoký podiel na zamestnanosti a pridanej hodnote. Aj odbory a energetické firmy tvrdili, že koniec výroby povedie k strate pracovných miest a ohrozí bezpečnosť dodávok.

Po septembrových nemeckých voľbách sa však zdá, že koaličná zmluva, o ktorej práve rokujú CDU, FDP a Zelení, bude obsahovať klauzulu o konci uhlia.

Realistické očakávania

Dobrou správou je, že Nemecko má už bohaté skúsenosti s manažmentom štrukturálnych zmien, na ktorých môže stavať, keď sa bude snažiť o čo najspravodlivejšiu transformáciu pre dotknutých aktérov a regióny.

Asi najslávnejšou skúsenosťou rozsiahlych programov štrukturálnych politík sú jednotlivé podporné programy pre Porýnie ako aj obnova východného Nemecka (Aufbau Ost). Oboje je vo všeobecnosti považované za úspešné, keďže ekonomická štruktúra Porýnia a východného Nemecka sa viditeľne zlepšila, aj keď to trvalo roky a stálo miliardy eur.

Transformácia hornej Nitry? Bane nechystajú rýchle ukončenie ťažby (VIDEO)

Už toto nám hovorí, že štrukturálnu politiku by nemali sprevádzať nerealistické očakávania. Nemôže vytvoriť prosperujúcu a diverzifikovanú ekonomiku z jedného dňa na druhý. Môže však prispieť k stabilizácii socioekonomického rozvoja v danom regióne v strednodobom a dlhodobom horizonte.

Jednoznačný úspech

V Porýní dosiahli po sebe nasledujúce regionálne podporné programy dôležité výsledky, ako je zastavenie úbytku obyvateľstva a podpora hospodárskeho rastu vďaka vytvoreniu jedného z najväčších univerzitných parkov s vysokošpecializovanými a medzinárodne úspešnými centrami pre rast v sektoroch logistiky, zdravotníckych služieb a strojárenstva. (1)

Programy štrukturálnych politík zamerané na východné Nemecko ako Pakt pre solidaritu II boli tiež relatívne úspešné. Prispeli k zdvojnásobeniu východonemeckého HDP od roku 1991, aj keď príjem na obyvateľa stále zostáva o 33 percent nižší ako západonemecký priemer. Od roku 1994 klesla nezamestnanosť zo 14,8 percenta na úroveň pod 10 percentami, zatiaľ čo dlhodobá nezamestnanosť klesla o 37 percent v porovnaní s rokom 2008.

Udržateľné pracovné miesta

Jedným kľúčovým ponaučením, ktoré si možno vziať z týchto programov, je zamerať podporné schémy na tvorbu udržateľných pracovných miest a udržateľného rastu.

Štátny tajomník envirorezortu: Dekarbonizácia energetiky je nezastaviteľná

Napríklad v Porýní politici pripravili viacročný program modernizácie a oživenia upadajúceho uhoľného a oceliarskeho priemyslu, keď v roku 1973 udrela ropná kríza. Boli to vyhodené peniaze; žiadne z novovytvorených pracovných miest nebolo udržateľné a úpadok pokračoval.

Tomu sa dalo vyhnúť analýzou hlavných ekonomických trendov, ktoré sa nezmenili napriek vrcholiacim cenám ropy. Nemecko jednoducho produkovalo čierne uhlie drahšie ako jeho medzinárodní konkurenti.

Prvotná odpoveď politikov na dianie vo východnom Nemecku sa tiež sústredila na tvorbu pracovných miest za akúkoľvek cenu prostredníctvom rozsiahlych schém, z ktorých sa vykľuli neúspešné investície. Jedným príkladom je stavba závodného okruhu Lausitzring, ktorý nezaznamenal komerčný úspech a bol napokon predaný ako testovacia dráha. Ekonomické stimuly a regionálna politika by sa mali sústrediť na hospodárske sektory, ktoré dokážu fungovať v nízkouhlíkovej budúcnosti a sú ekonomicky životaschopné v dlhodobom horizonte.

Akcia, nie reakcia

Asi najdôležitejším ponaučením, ktoré si možno vziať z nemeckej skúsenosti, je plánovať transformáciu uhoľných regiónov proaktívne, a nie reagovať na meniacu sa situáciu.

V prípade konca čierneho uhlia v Porýní ako aj veľkej časti ťažkého priemyslu vo východnom Nemecku zápasili politici s postupujúcou krízou.

Dnes je situácia iná. Koniec uhlia, ktorý musí nastať po celej Európe v rámci nízkouhlíkovej transformácie, sa dá naplánovať. Vieme, že prichádza, aj keď pozorovatelia diskutujú o rýchlosti transformácie. Stratégie ekonomickej diverzifikácie na národnej a regionálnej úrovni môžu a mali by byť pripravené už teraz, aby viedli k hladkému prechodu k budúcnosti bez uhlia.

(1)  Prognos (2015) Lehren aus dem Strukturwandel im Ruhrgebiet für die Regionalpolitik, Final Report project nr.. 08/14 BMWi (“Lessons learned from the structural ransition of the Ruhr region for regional policy”);

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA