Európska rozpočtová rada by mala chcieť silných národných partnerov

Rozhodnutie vytvoriť Európsku fiškálnu radu prichádza v dobrom čase a treba ho privítať, píše Michal Horváth.

Michal Horváth vyučuje ekonómiu na University of York. V minulosti bol členom Rady pre rozpočtovú zodpovednosť SR.

 

Komisia nedávno vymenovala členov Európskej fiškálnej rady (EFB). Bude dozerať na rozhodnutia Komisie, formulovať odporúčania v oblasti rozpočtových politík členských štátov a úzko spolupracovať s národnými rozpočtovými radami. Práve táto posledná úloha EFB zatiaľ nebola príliš medializovaná, ale môže byť jej najväčším prínosom k snahe zmenšiť náchylnosť ekonomík EÚ ku krízam.

Rozpočtové rady sú nezávislé fiškálne inštitúcie, ktoré poskytujú nestranné hodnotenie makroekonomických a rozpočtových plánov a výsledkov. Existencia takýchto inštitúcií, obzvlášť v symbióze s dobrým rámcom pre nastavenie rozpočtových cieľov, vedie k lepšiemu rozpočtovaniu, nižším deficitom verejných financií a menšiemu dlhu. Tým, že zvyšujú transparentnosť verejných financií, dokážu zabrániť takému konaniu štátnej správy, ktoré vedie k opakovanému zlyhávaniu pri plnení rozpočtových cieľov a môže potenciálne vyústiť do finančnej krízy.

Viaceré legislatívne akty EÚ, prijaté ako reakcia na krízu, uložili krajinám povinnosť vytvoriť takéto nezávislé monitorovacie orgány na národnej úrovni. Hlavným cieľom je zvyšovať zúčtovateľnosť tvorby verejného rozpočtu. Akonáhle sa usadia v hierarchii národných inštitúcií, mali by požívať demokratickú legitimitu a mali by mať prístup k informáciám, ktoré pre efektívny dohľad potrebujú.

Rozdiely v postavení rozpočtových rád

Realita je ale taká, že napriek podpore z úrovne EÚ a medzinárodných organizácií (Medzinárodný menový fond, OECD) mnohým európskym rozpočtovým dozorným radám zúfalo chýbajú zdroje na výkon úloh. Hoci majú podobný mandát, ich finančné, ľudské a informačné zdroje naprieč členskými štátmi EÚ s podstatne líšia.

Z údajov z prieskumov rozpočtových rád v EÚ vyplýva, že najsilnejšiu pozíciu voči vláde majú holandská CPB, britská OBR (na ktorú sa legislatíva EÚ nevzťahuje), španielska AIReF, portugalská CFP a slovenská RRZ (bez konkrétneho poradia). Na druhej strane, luxemburská, nemecká, estónska a cyperská rada potrebujú posilniť. Cyperská rozpočtová rada má napríklad rovnaký mandát a úlohy ako portugalská, disponuje však len desatinou z jej finančných a ľudských zdrojov.

Tam, kde systém funguje správne, majú rozpočtové rady širokú politickú i verejnú podporu. V diskusii o verejných financiách vystupujú ako rešpektovaní a nezávislí rozhodcovia. K vytvoreniu takýchto rád častokrát došlo, keď si národné politické elity uvedomili potrebu dohliadať na solventnosť štátu a to bez ohľadu na európsku legislatívu.

Presadzovanie dobrých postupov vo verejnej politike s inštrukciami „z Bruselu“ sa v mnohých krajinách ukazuje ako náročné. Nachádzame sa však v období, kedy na to, aby sa fiškálny dozor stal pevnou súčasťou inštitucionálnej architektúry na národnej úrovni, kroky na úrovni EÚ potrebujeme.

Hlasný obhajca

EFB by sa mohla ujať úlohy hlasného obhajcu národných rozpočtových rád. Mohla by zatlačiť na EÚ a národné orgány, aby zaručili, že rozpočtové rady dostanú potrebné zdroje a informácie. Je to aj v záujme EFB. S ohľadom na obmedzené zdroje, ktoré EFB má, sa možno bude chcieť v niektorých otázkach, ktoré sú relevantné pre jej úlohy európskeho poradného orgánu, spoľahnúť na expertízu z národných dozorných rád.

Hovorí sa, že „pes ktorý šteká, nehryzie“. Obvykle sú to ale zuby, ktoré dodávajú štekaniu vážnosť a zabezpečia, že ich netreba použiť. V prípade „strážnych psov“ pre počínanie vlád plnia úlohu „zubov“ analytické kapacity. Strážne psy rozpočtu nie sú na to, aby hrýzli. Nemôžu a nemali by priamo meniť rozpočty alebo rozpočtové ciele.

Je však v najlepšom záujme našej ekonomiky a demokracie, aby boli dostatočne silné na to, aby v prípade potreby štekali a vycerili zuby. Ak si chce nový európsky strážny pes označiť svoje teritórium na dvore európskych tvorcov politík, nemal by sa zabudnúť prihovoriť za svojich zanedbaných členov svorky v členských štátoch.

Pôvodné znenie komentára v anglickom jazyku na EurActiv.com

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA