Ad: Lekcia z Iraku

Veľmi rád by som reagoval na komentár z 26. augusta uverejnený na stránke euractiv.sk, písaný Zuzanou Vaškovou, nazvaný „Lekcia z Iraku“. Autorka sa v ňom venuje dvom témam, v prvom odseku sa venuje hodnoteniu momentálnej bezpečnostnej situácii v Iraku. V druhej časti hodnotí dopad Irackej vojny na bezpečnostnú situáciu.

Séria bombových útokov z minulého týždňa sa musí zdať hrozivá a predznamenajúca pokračujúcu kampaň Al-kájdy v Iraku. Avšak tu by nezaškodilo trochu perspektívy. Toto je rok 2010 a na uliciach v Iraku je plno vojakov, ale irackých vojakov, nie amerických. Intenzita útokov ako aj straty na ľudských životoch sú oveľa nižšie než napríklad v roku 2007.

Terče teroristických útokov tiež veľa napovedajú o skutočných motívoch teroristov. A síce pokračujúci vnútorný zápas irackých politických zoskupení. Od volieb, zo 7. marca vláda ešte nezačala poriadne vládnuť. A priradenie útokov Al-kájde je jednoduchšie ako ich dokazovanie vo všetkých prípadoch, prípadne pátranie po skutočných dôvodoch. Na čo nemajú novinári BBC dostatok vedomostí a ani času. 

Navzdory všetkým očakávaniam sa skutočnú Al-kájdu podarilo v Iraku poraziť, alebo prinajmenšom výrazne zredukovať (v irackom, nie slovenskom ponímaní). Taktika „Surge“, začatá ešte za predchádzajúcej Bushovej administratívy, mala naozaj úspech, spolu s rozštiepením a de facto odkúpením celej ozbrojenej sunnitskej frakcie a ich začlenenie do irackých bezpečnostných zložiek v rámci operácie „Sons of Iraq“ (synovia Iraku) . Veľa samozrejme ešte celkom vyriešené nie je.  

Avšak americký spôsob vedenia vojny sa oproti roku 2007 výrazne zmenil. Súvisí to s novou stratégiou COIN, princípom ktorej nie je vyhodiť všetko do vzduchu, ale vyčistenie, udržanie a následná rekonštrukcia (clear and hold).

Rýchlosť šírenia extrémizmu, vedúcemu k terorizmu, je vskutku zarážajúca, ale bolo by povrchné tvrdiť, že sa tak deje výlučne kvôli internetu. Vôbec otázka šírenia a pôsobenia medzinárodného terorizmu je široká, a komplexná. Je všeobecne známe, že samoradikalizácia skutočne prebieha prostredníctvom internetu. Avšak skutočnosť, že napríklad tréningové tábory ako aj finančné a logistické zázemie teroristickej siete, aké existovali v Afganistane, boli vplyvom pôsobenia koaličných síl zničené alebo aspoň rozptýlené, svedčí o znížení technickej expertízy, a nie zvýšení. Po ďalšie, boj s terorizmom je do značnej miery bojom, v ktorom sa nevyhráva rozhodujúcimi bitkami na bojisku, ale pomalou policajnou prácou na jednej strane a za rokovacím stolom na strane druhej.  

Otázka nukleárneho programu Iránu ako odkazu irackej vojny a blízkosti amerických vojsk k Iránu je tiež komplexnou. Spájajú sa tu totiž vnútropolitické problémy iránskeho režimu, ktorý používa hrozbu invázie Spojených štátov na ospravedlnenie snahy o získanie jadrových zbraní, a zároveň tým ospravedlňuje pokračujúce tvrdé zákroky proti domácim oponentom. No bolo by chybné sa domnievať, že jediný dôvod na iránsky jadrový program je americké napadnutie Iraku. Autorka správne podotkla, že Irak bol najväčším regionálnym súperom Iránu, no ušlo jej, že Irán v podstate podporou šiítskych ozbrojených skupín v Iraku viedol proti Spojeným štátom proxy vojnu. Podobnú akú vedie proti Izraelu prostredníctvom hnutia Hizballáh, a do istej miery cez Hamas. V tomto smere sa rovnako snaží pôsobiť v Afganistane, kde podporuje Taliban materiálne. Technická pomoc prichádza najmä vo forme pomoci s výbušnými nástražnými zariadeniami (IED- improvise explosive device) pri cestách.

Je treba mať na pamäti, že preventívna vojna je legitímny a legálny princíp, nachádzajúci sa aj v článku 50 a 51 Charty OSN. Pre-emptívna vojna je nelegálna a nelegitímne použitie sily. No práve veľmi odborným zamiešaním oboch termínov, ktoré sa do slovenčiny ani francúzštiny primerane preložiť nedajú, sa podarilo zabezpečiť autorizáciu vojny pred kongresom Spojených štátov ako aj pri OSN (aj keď to je dodnes sporné). 

Skutočné lekcie vojny v Iraku spočívajú v tom, že vojna sa dá v dnešnej dobe viesť napriek liberálnemu povedomiu väčšiny obyvateľstva a dokonca aj napriek vyjadreniu nesúhlasu s vojnou v jej prvotných fázach.

Viedla zároveň k poznaniu, že napriek viere neokonzervatívcov ako Wolfovitz, Bush, alebo Rumsfeld v správnosť ich konania, viera sama nenahradí riadne a dlhodobé plánovanie vojenskej kampane a povojnovej rekonštrukcie.

Vojna v Iraku bola vedená pre správnu vec, zvrhnutie monštra akým bol Saddám bolo a stále ostáva správne. Rovnako ako spôsob ospravedlnenia vojny cez klamstvá spojené z neexistujúcimi zbraňami hromadného ničenia či obvinenia z medzinárodného terorizmu je a ostáva nesprávnym, tak ako krátkozraké obvinenia z vojny kvôli cenám ropy. Skutočnou otázkou je, či to, čo nastalo po Saddámovom páde, je primeranou cenou.

Zdanie rovnosti v medzinárodných vzťahoch je v skutku rétorickou záležitosťou. Ako aj vedenie preventívnych či pre-emptívnych vojen. V prípade Iraku nejde o pochopenie rozdielu, alebo ospravedlnenie invázie. Ale malo by viesť k lekciám, že bez jasných politických cieľov povojnového usporiadania je kriminálne vojny začínať a veľmi zdĺhavé a nákladné ich skončiť.

Pôvodný komentár nájdete na tejto stránke.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA