Aj nový zákon o odpadoch ignoruje odporúčania Európskej Komisie z roku 2012

V súvislosti s prípravou nového zákona o odpadoch sa najčastejšie skloňovali pojmy ako rozšírená zodpovednosť výrobcov (RZV) alebo organizácie zodpovednosti výrobcov. Aj minister životného prostredia pri uvedení návrhu zákona v pléne NR SR uviedol, že princíp rozšírenej zodpovednosti výrobcov je nosným princípom celého zákona a cestou k dosiahnutiu povinnosti SR recyklovať 50 % množstva komunálneho odpadu do roku 2020.

Rozšírená zodpovednosť výrobcov je určite dobrým nástrojom pre niektoré prúdy odpadov, ale väčšinu aspektov odpadového hospodárstva vôbec nerieši a z princípu ani riešiť nemôže.

Pri hľadaní receptu na riešenie problémov odpadového hospodárstva na Slovensku sú úplne ignorované konkrétne odporúčania Európskej Komisie sformulované priamo pre SR v rámci tzv. roadmaps.

Európska Komisia vydala v roku 2012 správu s názvom Use of Economic Instruments and Waste Management Performances. Analýza viacerých aspektov komunálneho odpadového hospodárstva zaradila Slovensko na 19. miesto v rámci krajín EÚ. Za nami skončili krajiny ako Rumunsko, Bulharsko, Cyprus či Grécko. Komisia následne vypracovala pre „najhoršie“ štáty tzv. cestovné mapy (roadmaps), ktoré prediskutovala s príslušnými ministerstvami. Tá naša obsahovala niekoľko pomerne jasných odporúčaní.

Progresívne zvyšovať skládkovú daň a odkloniť komunálny odpad zo skládok. Návrh nového zákona neobsahuje žiadne opatrenia smerom k zvýšeniu poplatkov za skládkovanie. Je pravda, že novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadov na skládku z roku 2013 tieto poplatky zvýšila avšak výlučne pre priemysel. Nie za uloženie komunálnych odpadov z miest a obcí.

Odkloniť biologicky rozložiteľný odpad (BRO) zo skládok. O toto sa pokúsila už novela zákona z roku 2012. Nakoniec sa do nej dostalo toľko výnimiek, že výnimkou je skôr obec, ktorej táto povinnosť ešte zostala. Nebude asi prekvapením, že takmer rovnaké výnimky sa objavujú aj v novom návrhu zákona.

Práve odklon BRO zo skládok môže byť kľúčom k dosiahnutiu cieľa 50 %  recyklácie komunálneho odpadu. BRO totiž tvorí najmenej polovicu objemu nádoby na komunálny odpad. Význam tohto opatrenia podporuje aj oficiálna správa britského ministerstva životného prostredia, poľnohospodárstva a vidieka (DEFRA), podľa ktorej sa miera recyklácie domového odpadu zvýšila na 44,9 %. Veľká Británia bude asi prvou krajinou, ktorá 50 percentný cieľ splní s prehľadom. Pritom jej systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov je najkritizovanejší v Európe. Británii stačilo na priblíženie sa k európskym cieľom zamerať sa na BRO a presmerovať ho zo skládok do zariadení na zhodnocovanie.

Vytvoriť schémy na podporu triedeného zberu, eliminácia free riderov a zlepšenie efektivity, monitoringu a transparentnosti existujúcich schém RZV. Komisia nám odporučila zlepšiť efektivitu a transparentnosť týchto systémov. Tá istá Komisia nás v rámci notifikačného procesu k návrhu zákona o odpadoch upozornila, že sa nám to nepodarilo. Upozorňuje, že práve nastavenie zmluvných vzťahov medzi systémami RZV a samosprávou môže narušiť fungovanie vnútorného trhu a bude mať za následok dlhodobé vylúčenie oprávnených subjektov z trhu. Skrátka povedie k monopolu.

Zaviesť množstevný zber komunálneho odpadu (Pay As You Throw). V návrhu zákona nie je nijaký nástroj, ktorý by umožňoval poskytnúť občanom zľavu z poplatku za komunálny odpad. Práve naopak, zavádza sa tu mechanizmus, ktorý umožňuje obci financovať triedený zber z poplatku za komunálny odpad ak výrobca uhradí iba obvyklé náklady. O akom prenesení zodpovednosti teda hovoríme?

Zlepšenie zberu dát o komunálnom odpade vrátane odpadov z obalov. Všetci vieme, že dáta z odpadového hospodárstva sú v súčasnosti takmer nepoužiteľné. Aj dôvodová správa k zákonu o odpadoch to uvádza ako príčinu prečo neboli vplyvy na podnikateľov vyčíslené. Vytvorenie informačného systému malo podľa môjho názoru predchádzať tvorbe nového zákona. Iba z kvalitných dát môžeme zistiť kde skutočne dochádza k duplikovaniu dát a úniku financií. Nový zákon síce hovorí o vytvorení informačného systému, ale všetky diskusie sa zatiaľ točia iba okolo toho koľko bude stáť. Čo bude robiť zatiaľ nevie zrejme nikto.

Nechcem hodnotiť samotné návrhy Komisie. Väčšinou však ide o „best practices“ z iných členských štátov, ktoré sa v spomínanom rebríčku ocitli presne na opačnom konci ako Slovensko. Mohli sa teda stať dobrým základom pre tvorbu nového zákona. Ale akosi sa na ne zabudlo. Alebo nebola vôľa.

Na túto skutočnosť upozornil na konferencii Packaging Waste & Sustainability Forum 2015 aj Stephane Arditi z European Environmental Bureau: „Pokiaľ Európska Komisia nezačne tvrdo vyžadovať plnenie týchto odporúčaní od tých štátov, ktoré ich ignorujú, je akékoľvek zvyšovanie cieľov v rámci balíčka obehového hospodárstva iba trestom pre štáty, ktoré sa k ich plneniu stavajú zodpovedne.“

RZV sama o sebe je dobrý nástroj, ale iba pre vybrané druhy odpadov. Nech by bol systém RZV nastavený akokoľvek dobre všetky problémy odpadového hospodárstva na Slovensku nevyrieši.

Autor je riaditeľom oprávnenej organizácie NATUR-PACK

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA