Aké sú možnosti boja proti kybernetickému džihádizmu?

Základom je, aby sa štáty NATO a EÚ vyhli zdanlivo jednoduchému riešeniu v podobe zvýšenej kontroly internetovej komunikácie alebo cenzúry internetu.

V posledných rokoch sa o kybernetickom terorizme často hovorí ako o najvážnejšej hrozbe pre súčasnú národnú a medzinárodnú bezpečnosť. Viacero odborníkov a novinárov prezentuje tento fenomén najmä z pohľadu potenciálnych kybernetických útokov, ktoré by mohli teroristické organizácie spáchať na prvky kritickej infraštruktúry a vážne tak ohroziť bezpečnosť technologicky vyspelých štátov.

Donedávna chýbalo uvedomenie si, že kyberterorizmus v širšom zmysle nezahŕňa iba samotné útoky, ale aj iné aspekty teroristickej činnosti v kyberpriestore. Príkladom môže byť online propaganda, ktorá vedie k manipulácii a náboru užívateľov internetu. Okrem toho sa môže tento pojem vzťahovať na komunikáciu medzi teroristickými bunkami, financovanie, trénovanie, plánovanie a výkon teroristických útokov. Ak sa viažu na islamský fundamentalizmus, môžeme ich dohromady označiť pojmom kybernetický džihádizmus.

Islamistické teroristické organizácie objavili veľký potenciál kyberpriestoru pomerne skoro, už v 90. rokoch. Ich aktivity v ňom však boli v tom čase pomerne limitované a amatérske, čo obmedzovalo dosah a efektivitu kybernetického džihádizmu. Napriek tomu, že internet zohral dôležitú úlohu v operáciách, ktoré vykonávala Al Kaida na začiatku 21. storočia, propaganda bola do veľkej miery staromódna a nezasiahla globálne publikum. Podobne to dopadlo s mnohými inými teroristickými skupinami.

Od vzniku takzvaného Islamského štátu v roku 2014 sa však veci zmenili. Objavujú sa nové a nečakané výzvy pre bezpečnosť krajín NATO a EÚ. Dôvodom je, že Islamský štát od svojho začiatku spustil nevídanú, profesionálnu a multidimenzionálnu internetovú propagandu, ktorá sa výrazne líši od praxe, ktorú vykonávali iné islamistické teroristické skupiny na Blízkom východe a v Afrike. Islamský štát používa internet ako médium na dosiahnutie tradičných cieľov ako napríklad povzbudenie radikalizovaných Moslimov na celom svete alebo zastrašenie západných štátov. Vytvoril si dokonca špecializovanú propagandistickú jednotku, mediálne centrum Al-Hayat, ktorá sa pravdepodobne skladá z vysoko kvalifikovaných profesionálov.

V porovnaní s iným džihádistickým obsahom, ktorý sa objavuje na internete už od 90. rokov, má propaganda Islamského štátu niekoľko jedinečných špecifík, ktoré prispievajú k jej vyššej efektívnosti.

V prvom rade dokonalo uplatňuje najaktuálnejšie a najpopulárnejšie spôsoby internetovej komunikácie. Islamský štát sa pokúša využívať enormný potenciál sociálnych sietí. Na rozdiel od iných islamistických teroristických organizácií ich používa veľmi obratne, aby mal dosah na čo najväčšie publikum. Prejavuje sa to napríklad používaním takzvaných „memes“, využívaním Twitteru („mujatweets“) alebo častými odkazmi na prvky populárnej kultúry. Odhaduje sa, že existujú desaťtisíce účtov na sociálnych sieťach, ktoré pravidelne rozširujú radikálne odkazy Islamského štátu. Znamená to nevídaný rozsah ich kampane.

Po druhé, spôsob produkcie propagandistických filmov a hudobných videí uverejňovaných na internete často pripomína obsah amerických alebo európskych masových médií. Vďaka tomu ich najmä mladí užívatelia lepšie prijímajú.

Po tretie, technická stránka internetovej propagandy Islamského štátu je na omnoho vyššej úrovni ako u jeho predchodcov. Mediálne centrum Al-Hayat zrejme používa najaktuálnejší grafický softvér na to, aby zvýšilo vizuálnu atraktivitu džihádistického obsahu.

Štvrtým aspektom je vedenie kampane vo viacerých jazykoch. Nejde pritom iba o arabčinu a angličtinu, ale tiež francúzštinu, nemčinu, ruštinu, poľštinu a iné jazyky. Posledným špecifikom je to, že svetové masové médiá majú tendenciu informovať o najkontroverznejšom obsahu, ktorý Islamský štát uverejňuje na internete, ako napríklad videá z popráv. Táto prax uľahčuje propagandu Islamského štátu, pretože posolstvo vytvorené mediálnym centrom Al-Hayat pomáha rozširovať aj mediálnymi kanálmi, do ktorých by sa inak tento obsah nedostal. V konečnom dôsledku teda zasiahne oveľa väčšie publikum.

Táto nová situácia prináša viacero ohrození pre bezpečnosť štátov NATO a EÚ. V prvom rade v nevídanej miere prispieva k radikalizácii moslimskej menšiny žijúcej v západných krajinách. Tento problém sa prejavuje v tisíckach Európanov, ktorí odišli na Blízky východ, aby tam bojovali za organizáciu Abú Bakra al-Bagdádího. Teroristické útoky v Európe, akými boli aj tie v Paríži, môžeme vnímať ako znak týchto škodlivých trendov. V tomto kontexte musíme poznamenať, že nedávna vlna masovej migrácie do Európy z Blízkeho východu a Afriky môže tieto prejavy zhoršiť. Viacero analytikov poukazuje na to, že bude veľmi komplikované utečencov a imigrantov integrovať do západných spoločností. Všetky prekážky, ktorým budú v tomto procese čeliť prispejú k ich náchylnosti na zmanipulovanie propagandou Islamského štátu, ktorá sa zameriava na moslimov žijúcich v Európe. V poslednom rade, propagácia kybernetického džihádizmu prispieva k zastrašovaniu občianskych spoločností v krajinách NATO a EÚ. Podľa viacerých prieskumov verejnej mienky obyvatelia považujú Islamský štát za jednu z najvážnejších hrozieb pre bezpečnosť svojho štátu. Pochopiteľne takéto šírenie strachu slúži v prospech Islamského štátu.

Faktom je, že internetová propaganda Islamského štátu je úspešná. Otázkou je, čo by sme mali alebo nemali robiť na to, aby sme túto hrozbu odstránili. Základom je, aby sa štáty NATO a EÚ vyhli zdanlivo jednoduchému riešeniu v podobe zvýšenej kontroly internetovej komunikácie alebo cenzúry internetu. Bezpečnostné zložky majú dnes k dispozícii dostatočné nástroje, ktoré však musia použiť vhodne a rozvážne. Napríklad majú možnosť zablokovať účty radikálnych užívateľov sociálnych médií. Na základe legislatívy vo viacerých štátoch NATO a EÚ môže dokonca prísť k ich zatknutiu.

Kompetentní si musia uvedomiť, že bojovať s islamistickou propagandou na internete sa nedá iba zvýšením kontroly a cenzúry. Teroristi si vždy nájdu nové platformy a softvér, ktorý budú môcť zneužiť. Malo by to katastrofálne dôsledky pre slobodu prejavu a ochranu súkromia, ktoré sú základnými hodnotami, na ktorý internet stojí. Boj proti kybernetickému džihádizmu nemôže porušovať ľudské práva, pretože práve to je cieľom teroristov. NATO a EÚ by mali urobiť všetko pre to, aby zaistili bezpečnosť a zároveň nedotknuteľnosť pravidiel a hodnôt, na ktorých sa kyberpriestor zakladá.

V každom prípade sa propagadistická mašinéria Islamského štátu na internete musí čo najskôr zastaviť a blokovať. Inak hrozia veľmi negatívne dopady na bezpečnosť európskych a severoamerických spoločností. Keďže neexistuje dokonalé riešenie, ktoré by zabezpečilo plné súkromie všetkých užívateľov internetu a zároveň efektívny boj proti islamistickej propagande, reakcia sa musí zakladať na kombinácii niekoľkých vzájomne sa dopĺňajúcich aktivít.

NATO a EÚ by mali začať vytvorením stratégie proti propagande, ktorá sa zameria na elimináciu niektorých najhorších prejavov pôsobenia Islamského štátu na internete. Mala by sa uplatniť na služby a webové stránky, ktoré členovia Islamského štátu pravidelne využívajú.

Stratégia by mala využívať rovnaké neformálne a najpopulárnejšie spôsoby komunikácie, teda využívanie vtipných obrázkov a krátkych hudobných videí. Islamský štát sa musí poraziť jeho vlastnými prostriedkami. Radikálny odkaz vytvorený mediálnym centrom Al-Hayat je treba zosmiešniť a konfrontovať s racionálnymi faktami. To je jediná cesta ako zničiť jeho kúzlo v očiach mladých užívateľov internetu, ktorí sú jeho hlavným cieľom. Takýto postup je dôležitý aj preto, že iba reaktívna stratégia v podobe blokovania účtov a teroristickej aktivity na internete nestačí a neodstráni ani všetky negatívne dôsledky tejto propagandy.

Bezpečnostné zložky NATO a EÚ by sa tiež mali pokúšať identifikovať všetkých používateľov, ktorí sa zapájajú do internetovej propagandy. Je treba odhaliť ich hierarchiu a spôsob, akým sú organizovaní. Podobne sa to robí v prípade odhaľovania kybernetického zločinu a kybernetickej špionáže. Na jednej strane by to umožnilo zavedenie efektívnejších protiopatrení na internete. Viedli by k rýchlejšiemu odstraňovaniu propagandistického obsahu a blokovaniu účtov Islamského štátu na sociálnych sieťach. Tento proces prebieha už aj dnes, no vo veľmi obmedzenej miere.  Na druhej strane sa proti propagande musí bojovať aj mimo internetu. Zatýkanie jednotlivcov zapojených do teroristických aktivít na internete je kľúčové. Ak ostanú na slobode, ich obsah sa bude ďalej šíriť.

Najdôležitejšie je však uvedomiť si, že sa tieto kroky nemôžu realizovať jednotlivé štáty individuálne. NATO a EÚ by mali vyvinúť integrovaný prístup vrátane spoločnej stratégie, zdrojov a zdieľania informácií, ako aj koordinácie aktivít. Všetky by sa mali zamerať ako na prijímateľov islamistickej propagandy, tak aj na jej tvorcov. V opačnom prípade virtuálny kybernetický džihádizmus povedie k rôznym reálnym hrozbám, ktoré sa budú prejavovať v strašných teroristických útokoch na uliciach severnej Ameriky a Európy.

Autor Dr. Miron Lakomy je mimoriadnym profesorom na Sliezskej univerzite v Katoviciach a zároveň expertom poľského think tanku Kosciuszko Institute.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA