Ako je to s informovanosťou o EÚ na Slovensku?

O chystanom systéme sledovania prípravy legislatívy EÚ v domácich podmienkach píše štátny tajomník MZVaEZ.

1. mája 2014 si pripomenieme 10. výročie vstupu Slovenska do Európskej únie. Je to čas bilancovať. Jednak vyzdvihnúť pozitíva, ktoré nám dekáda nášho členstva priniesla, ale pozrieť sa objektívne aj na nevyužité príležitosti a hľadať možnosti, ako ich v najbližších rokoch premeniť na pozitíva.

Jedným z cieľov, ktoré sme identifikovali v hodnotiacej správe o 10 rokoch členstva Slovenska v EÚ, ktorú tento týždeň predložíme na rokovanie vlády, je zvýšiť zapojenie občanov do európskych otázok a prehĺbiť transparentnosť tohto procesu.

Jedna z najdôležitejších úloh, ktoré pred nami stoja, je zvýšiť informovanosť o legislatíve, ktorú členské štáty v Bruseli schvaľujú, a ktorej obsah sa stáva súčasťou zákonov členských štátov. Chceme tak európske témy priblížiť ľudom, aby si uvedomovali, že EÚ sme aj my, je to predovšetkým o nás a našom každodennom živote.  

Citlivo vnímame hlasy, ktoré sa na Slovensku v poslednom čase čoraz viac ozývajú, a volajú  po väčšej informovanosti o prijímanej legislatíve v EÚ. Viac ako polovica našich zákonov má pôvod v európskej legislatíve. Niektorá legislatíva EÚ napríklad platí hneď po jej schválení vo všetkých členských štátoch (takzvané nariadenia). Netreba doma prijať žiaden zákon (napr. nariadenie o právach cestujúcich v autobusovej a autokarovej doprave z roku 2011). Pri inej legislatíve EÚ sa zase domáci zákon žiada (takzvané smernice – napr. smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov z roku 2013).

V súčasnosti na Slovensku neexistuje komplexný systém, ktorý by dokázal sledovať celý legislatívny proces od vzniku návrhu v Bruseli, cez stanoviská Slovenska k nemu, až po transformáciu do domáceho právneho poriadku a umožňoval tiež prístup viacerým užívateľom.

Istý typ takéhoto systému vlastní Národná rada pre svoje potreby. Každé ministerstvo je zase zodpovedné za to, aby sa legislatíva EÚ v oblasti, ktorá spadá do jeho kompetencií, preklopila do zákona (napr. Ministerstvo životného prostredia bolo takto zodpovedné za transformáciu smernice o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach).

Minulý rok sme prijali rozhodnutie, že tento systém vybudujeme. Dôvody boli dva: zlepšenie informovanosti o legislatíve EÚ (a zákonoch, ktoré z nej vyplývajú) a skvalitnenie prípravy stanovísk Slovenska na rokovania o legislatívnych návrhoch EÚ.

Informačný systém schopný obsiahnuť všetky fázy schvaľovania „od Bruselu až po Bratislavu“ si vyžaduje starostlivú prípravu. Je potrebný dostatočný rozpočet na realizáciu prepojení pre veľký počet užívateľov a vysoký stupeň automatickosti, aby sme sa vyhli obrovskej administratívnej záťaži, ktorá inak hrozí.

Dôležité je pritom zabezpečiť čo najlepšie user-friendly prostredie pre všetkých používateľov, vrátane tých, ktorí sa v komplikovanom schvaľovacom procese zatiaľ dobre neorientujú. Naše predstavy sme uviedli v dokumente, ktorý v októbri 2013 schválila vláda pod názvom – Systém tvorby stanovísk k návrhom legislatívnych aktov EÚ. K dispozícii je tu.

Tento informačný systém bude mať podobu elektronického portálu. Poskytne prehľad o  legislatívnych návrhoch EÚ, stanoviskách ministerstiev k nim a vytvorí aj interaktívny priestor pre ich pripomienkovanie. Prístup budú mať k portálu všetci – ministerstvá, parlament, mimovládne organizácie ako aj verejnosť. Elektronický portál bude mať „interné“ užívateľské rozhranie, kde sa budú nachádzať pracovné dokumenty, ktoré podliehajú určitému stupňu utajenia v EÚ alebo na Slovensku a verejné webové rozhranie, ku ktorému bude mať prístup aj verejnosť. O jeho prevedení budeme samozrejme diskutovať. Chceme, aby napĺňal očakávania všetkých, ktorí ho budú využívať.

Pri financovaní vybudovania informačného systému chceme využiť fondy EÚ (operačný program Integrovaná infraštruktúra). Jeho spustenie plánujeme do januára 2016. Realizovať projekt, ktorý má slúžiť spomínaným cieľom, nie je jednoduchá úloha a vzťahujú sa naň pravidlá verejného obstarávania, ktoré si nemôžeme dovoliť obchádzať.

Fungovanie EÚ je pre mnohých ľudí, aj po 10 rokoch členstva Slovenska v nej, vzdialené. Napriek tomu, že Slovensko je nadpriemerne pro-európske – až 66% Slovákov sa cíti byť občanmi EÚ, diskusia o EÚ je u nás slabá. Možno aj preto, že verejnosti chýbajú informácie. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité viesť nielen na európskej úrovni ale aj vo všetkých členských štátoch politiku transparentnosti a aktívneho informovania o EÚ. Je to jeden zo spôsobov, ako úniu priblížiť občanom a zmenšiť tak priestor, ktorý ich od nej oddeľuje.

Chceli by sme, aby si ľudia stále viac uvedomovali, že rozhodnutia v Bruseli robia členské štáty nie byrokrati, a že tieto rozhodnutia v mnohých ohľadoch priamo ovplyvňujú životy ľudí. Preto by sa o to, čo EÚ robí, mali zaujímať viac. Verím, že vytvorenie domáceho informačného systému o legislatíve EÚ je krokom tým správnom smerom, no zďaleka nie jediným potrebným. O ďalších ale nabudúce.

Peter Javorčík je štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA