Briti majú svojho Pyrrha

Éra vlády labouristov v Británii sa štvrtkovými voľbami po trinástich rokoch s pravdepodobnosťou končí. Strana zaznamenala stratu 91 kresiel oproti posledným voľbám v roku 2005. Krajina tak dala najavo, že si želá zmenu. Neurčila však presne akú.

Šéf konzervatívcov David Cameron výsledok volieb zhodnotil slovami: „Je jasné, že labouristi stratili mandát na vedenie krajiny.“ Pravdou však ostáva, že ziskom 306 kresiel zo 650 si tento mandát nezabezpečila ani Konzervatívna strana, a bez podpory vládu nevytvorí. Ako pre BBC ironicky podotkol politický spravodajca Mehdi Hasan: „Konzervatívnej strane sa tak ani po štvrtý krát nepodarilo zabezpečiť si väčšinu a vytvoriť vládu jednej strany.“  

V dôsledku toho o budúcej vláde v Británii, kde sa tradične pri moci striedajú dve strany, rozhoduje tretia z nich- Liberálni demokrati na čele s Nickom Cleggom. To však konzervatívcom veľmi nenahráva do karát. Medzi ich stranou a liberálmi panuje pomerne veľká názorová nezhoda v kľúčových otázkach ako ekonomika, imigrácia, či európske záležitosti a už raz, v podobnej situácii v roku 1974, ich neschopnosť dohodnúť sa s liberálmi stála premiérske kreslo.* Naopak, liberáli majú v mnohých oblastiach veľmi blízko k labouristom, čo vo svojom prvom povolebnom prejave v piatok na Downing street 10 zdôraznil aj britský premiér a odstupujúci líder labouristov Gordon Brown. Koalícia liberálov a labouristov by si však vyžadovala podporu ešte minimálne jednej z tretích, poväčšine nacionalistických strán, keďže i tak by nedosiahli potrebnú väčšinu na vytvorenie vlády. Je preto pomerne nepravdepodobná. 

Podľa britského parlamentného systému v prípade, že nikto nedosiahne potrebnú väčšinu hlasov, má ako prvá právo vytvoriť vládu strana dovtedajšieho premiéra. Nick Clegg však už pred vyhlásením výsledkov jasne deklaroval, že s ako prvou bude jednať s tou stranou, ktorá získa najväčšiu dôveru voličov. Vzhľadom na to, že s konzervatívcami ho čakajú ťažšie vyjednávania a pravdepodobne väčšie ústupky, ide o pomerne odvážny ťah.

Podľa BBC pritom hrozí, že aj v prípade vytvorenia koalície bude medzi oboma stranami panovať napätie a názorové nezhody.

Navyše, v Škótsku- rodnej „krajine“ lídra labouristov Gordona Browna- získali konzervatívci iba jedno kreslo z celkového počtu 59. Podľa moderátorky BBC sa tak Škóti môžu „začať pýtať, akým právom im vládne Konzervatívna strana“.

Nestabilita politického systému a nejednotná vláda je pritom to posledné, čo Veľká Británia s rastúcim verejným dlhom v súčasnej hospodárskej situácii hľadá. „Potrebujeme vládu, ktorá upokojí medzinárodné trhy. Potrebujeme politiky, ktoré prinesú hospodárske oživenie. A potrebujeme vládu, ktorá rozumie, že na obnovenie dôvery v náš politický systém je potrebná veľká zmena,“ povedal Cameron.   

Jedno je isté.  Pred voľbami hrozilo, že ak bude v krajine vládnuť Konzervatívna strana, Európa by sa mala pripraviť na skeptickejšieho partnera. Cameron už v predvolebnej kampani jasne deklaroval, že si v žiadnom prípade neželá euro, chcel hlasovať o Lisabonskej zmluve, v Európskom parlamente jeho strana kurizuje radikálnejším a euroskeptickejším stranám a  v Británii sa chystá výrazne obmedziť prílev imigrantom „najmä z nových členských štátov EÚ“.

Teraz je jasné,  že ak chce byť Cameron premiérom, bude musieť svoju rétoriku zmierniť. Jeho najväčšou nádejou na premiérske kreslo totiž ostala strana Nicka Clegga-  človeka, ktorý dlhé roky pracoval pre Európsku úniu a sám je synom imigrantov. Ten už naznačil, že do vlády nepôjde za každú cenu, a podobne ako jeho predchodca zo 70. rokov bude žiadať podstatné ústupky. To, čo malo byť triumfálnym návratom konzervatívcov z opozície sa tak rozhodnutím voličov, či skôr nedostatkom ich rozhodnosti, zmenilo na Pyrrhovo víťazstvo na britský spôsob.

Konzervatívna strana je po voľbách najväčšou stranou britského parlamentu. Faktom však ostáva, že ani najväčší pokles popularity labouristov za posledných tridsať rokov a početné škandály vlády nedokázali presvedčiť dostatočný počet voličov o tom, že Cameron je lepšia alternatíva.

* Bocková, V., Hrivíková T.: British, American and Slovak Studies, Bratislava, Vydavateľstvo Ekonóm,  ISBN 80-225-1597-3

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA