Buďme k Európe féroví!

Súčasťou každodennej práce európskeho komisára je vysvetľovanie fungovania a aktivít Európskej únie, jej pridanej hodnoty smerom k občanom EÚ, resp. často krát reagovanie na neopodstatnenú kritiku a šírenie neprávd o Európskej únii ako takej. Pre ilustráciu možno spomenúť názor, ktorý zaznel na Slovensku minulý týždeň, a ktorý Európsku úniu prirovnáva k socialistickému zoskupeniu na spôsob bývalej RVHP...

Počas mojich častých diskusií so zástupcami národných parlamentov, mimovládnych organizácií, študentmi či novinármi som si uvedomil, že všetky vymoženosti, ktoré so sebou  členstvo v EÚ prináša – t.j.  mier (po stáročiach vojen), sloboda cestovania, práce, bývania či štúdia (po desaťročiach "železnej opony"), Jednotný európsky trh transformujúci Európu na najväčší obchodný blok vo svete a samozrejme, veľa ďalších výhod – berieme za samozrejmosť.

Štúdium mladých ľudí v zahraničí a prekračovanie hraníc bez akejkoľvek kontroly sa stalo súčasťou nášho každodenného života bez toho, že by sme si uvedomovali, že nie vždy tomu bolo tak.  Máme tendenciu nesprávne sa domnievať, že tento nový komfort tu bol odjakživa a nepotrebuje adekvátnu starostlivosť a ďalší rozvoj.

V tejto súvislosti stojí za zmienku jeden postreh. Legitímne obavy európskych občanov vyvolané globálnou krízou sú v poslednom období potierané a zbytočne dramatizované niečím, čo by som nazval módou "intelektuálneho negativizmu". Často krát sa nemôžem ubrániť dojmu, že v rámci diskusií o Európe existuje súťaž o to, kto dokáže predostrieť temnejší scenár a vniesť do diskusie viac negatívnych úvah!

Moja osobná skúsenosť je taká, že ak chceme mať kvalitnú a vyváženú diskusiu o Európe, je potrebné zhodnotiť situáciu aj z druhej – optimistickej – stránky a vziať do úvahy celkovú perspektívu. Presne v tomto duchu sme minulý týždeň (8. septembra) diskutovali s Európskym inštitútom ( americký think tank) o udržateľných investíciách. Počas diskusie bolo spomenutých viacero veľmi zaujímavých štatistík ohľadom inovatívnych ukazovateľov v Číne a ďalších z tzv. bloku BRIC krajín (Brazília, Rusko, India, Čína). Pre ilustráciu som v rámci svojho príspevku uviedol, že HDP Číny spolu s Brazíliou, Ruskom a Indiou (spolu cca 8 000 mld. eur) je stále nižší než HDP USA (10 700 mld. eur), nehovoriac o HDP EÚ, ktorý sa pohybuje na úrovni približne 12 000 mld. eur. Spomenul som tiež niekoľko zaujímavých čísiel ohľadom EÚ-USA obchodnej bilancie. Transatlantická ekonomika predstavuje najväčší svetový trh, ktorý ročne vygeneruje približne 3 500 mld. eur. Investičná pozícia USA v Indii a Číne spolu je na nižšej úrovni než výška investičného podielu USA v Belgicku! (viac podobných štatistických údajov je možné nájsť v publikácii "The Translantic Economy 2011" od J. P. Quinlana a D. S. Hamiltona)

Je teda potrebné zdôrazniť, že hoci tendencia ako taká je jeden aspekt pohľadu na vec, celková perspektíva predstavuje druhý. Potenciál EÚ je ohromný a my v rámci európskych štruktúr robíme všetko preto, aby sme politiky a stratégie smerujúce k jeho ďalšiemu rozvoju uvádzali do praxe čo najskôr.

Veľmi ma potešilo, že argumenty, ktoré často používam v rámci svojich diskusných príspevkov, boli ešte výstižnejším spôsobom obsiahnuté v minulotýždňovom vydaní denníka International Herald Tribune, v článku P. Khanna (výskumný pracovník nadácie New America a nestály člen European Council on Foreign Relations) a M. Leonarda (riaditeľ European Council on Foreign Relations)  "Prečo chce Čína G-3 svet?". G-3 v tomto kontexte samozrejme predstavuje EÚ, USA a Čínu. Autori v uvedenom článku podali čitateľom presvedčivé argumenty ohľadom úlohy Európy v rámci procesu strategických inovácií, kde práve Európa vypĺňa medzery v takých významných politických oblastiach ako intervenovanie v prospech klimatických zmien či svetového obchodu. Zároveň autori článku nezabudli pripomenúť, že EÚ nie je len najväčší obchodný blok, ale tiež najväčší exportér kapitálu, zdrojov a fondov a líder v rámci medzinárodných organizácií. G-3 krajiny spolu predstavujú 60 % svetovej ekonomiky. V poslednej dobe je v médiách a v diskusiách často pertraktovaný rastúci potenciál čínsko-americkej hospodárskej spolupráce (Chinamerican economy),  pričom sa zabúda na už spomínaný enormný význam EÚ-USA partnerstva. Súčasne máme tendenciu prehliadať, že aj EÚ-čínske obchodné partnerstvo je v tomto smere porovnateľné.

Spolu s ďalšími faktami autori čitateľom prostredníctvom uvedeného článku zanechali jasný odkaz –  Európa je globálny ekonomický a politický hráč s enormným potenciálom, ktorého úloha je v procese zabezpečovania globálnej stability v 21. storočí kľúčová.

Súhlasím s autormi, že s cieľom efektívnejšieho sa zhostenia tejto významnej úlohy potrebujeme lepšie uplatňovať stratégiu "speak with one voice " (hovoriť jedným hlasom) a urýchliť celkovú akcieschopnosť EÚ, čo vzhľadom na komplexnosť systému nie je jednoduché.

Minulý týždeň priniesol niekoľko dobrých správ – rozhodnutie Nemeckého ústavného súdu o súlade návrhu na pomoc Nemecka zadĺženým krajinám s ústavou, schválenie druhého záchranného balíka Grécku francúzskym parlamentom či pokrok pri finalizácii balíka ekonomických opatrení tzv."six-pack", ktorý významným spôsobom posilní správu (governance) ekonomických záležitostí v EÚ.

Prekonanie globálnej krízy a transformácia európskej ekonomiky idú spolu ruka v ruke. Na dosiahnutie celkového pokroku je potrebné vziať do úvahy nielen negatívne faktory, ale tiež plusy a pozitívne výsledky, ktoré sú dôležité na obnovu a podporu nášho sebavedomia v týchto ťažkých časoch.

Pozitivizmus podporený objektívnymi faktami je najlepšou zbraňou proti často veľmi zjednodušenému negativizmu či vyloženému populizmu.

P.S.: Späť k Slovensku – porovnávať RVHP s EÚ môže len ten, kto zabudol na ostnaté drôty na hraniciach, prázdne regály v obchodoch, politických väzňov a… treba vôbec ďalej pokračovať?

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA