Čo bude katalyzátorom zmeny v EÚ?

Kríza, ktorá v Európe pretrvávala v uplynulých 5 rokoch, nás všetkých poznačila. Po období prosperity, hospodárskeho rastu a sociálnych istôt pád Lehman Brothers spôsobil v Európe šok.

Mnoho vecí, ktoré sme dovtedy považovali za prirodzené a samozrejmé – ako bezpečnosť našich úspor v bankách, dlhodobé pracovné vyhliadky, nádej na dobré uplatnenie sa pre vzdelaných mladých ľudí alebo právo na slušný dôchodok pre staršiu generáciu – sa zo dňa na deň rozplynuli. Po prvý krát od druhej svetovej vojny Európania pocítili svoju zraniteľnosť. Ako kríza pokračovala, pocit frustrácie a neistoty  sa ešte umocňoval.

Zrýchlená globalizácia priniesla tak kladné ako aj záporné stránky. Je zrejmé, že tento trend je trvalý a preto je potrebné uvedomiť si, že ochranárska politika či obchodný protekcionizmus, ktoré sú často ako recept ponúkané zo strany euroskeptikov či protieurópsky naladených extrémistov, jednoducho nebudú fungovať.

Čo teda môžeme urobiť, aby sme globalizáciu čo najviac využili v prospech Európy a zároveň aby sme čo najviac eliminovali jej riziká? Na úvod je potrebné, aby EÚ prekonala svoju neistotu a prijala tento nový trend so sebadôverou, ako dôležitú výzvu. Možno si to ani neuvedomujeme, ale milióny ľudí žijúcich mimo Európy nás dnes berú ako svoj vzor a boli by veľmi radi, keby mali  rovnaké práva a výhody, aké svojim občanom garantuje práve EÚ. 

Hoci EÚ sa často ponára do prehnanej sebakritiky, aj napriek uplynulému neľahkému obdobie stále dosahuje výborné (nielen) hospodárske výsledky.  EÚ je najväčšou svetovou ekonomikou (s HDP cca 13 000 miliárd eur v roku 2012) a najväčším obchodným blokom (18 % podiel na svetovom obchode). EÚ sa ďalej podieľa 30 % na celosvetových výdavkoch na osobnú spotrebu ( v porovnaní s USA: 27,7 % a krajinami BRIC, tj. Brazília, Rusko, India, Čína: 13,6 %). A aj napriek kríze sa náš podiel na svetovom obchode neznižuje – na rozdiel od podielu mnohých našich obchodných partnerov, čo potvrdzuje stále vysokú konkurencieschopnosť európskej ekonomiky.

EÚ je tiež najväčším poskytovateľom rozvojovej a humanitárnej pomoci. Sedem z desiatich najviac konkurencieschopných krajín sveta pochádza z Európy. Pridajme k tomu skutočnosť, že Európa je miestom s najvyššou úrovňou rešpektovania ľudských práv a osobných slobôd, výrazne sa angažuje v boji proti klimatickým zmenám, je to kolíska demokracie a systém s najprepracovanejším sociálnym modelom na svete, ktorého prirodzenou súčasťou je poskytovanie zdravotnej starostlivosti a sociálnej solidarity.  Táto skvelá štartovacia pozícia by nám mala dodávať sebavedomie v kontexte novej éry globalizácie.

Udržanie tohto výnimočného sociálno-ekonomického modelu, významného postavenia EÚ vo svete a efektívne využívanie všetkých spomínaných výhod v ére globalizácie by malo byť katalyzátorom nášho konania.

To samozrejme v euroskeptických kruhoch vyvoláva otázku, či by sa predsa len najlepší model sociálno-ekonomického života nemal realizovať na národnej úrovni. Som presvedčený,  že žiadna krajina alebo skupina krajín nemá potrebnú medzinárodnú váhu, silu a prestíž – aby mohla dosiahnuť to, čo sa 28 krajinám darí pod vlajkou EÚ.

Obrovský rozsah ekonomickej a spoločenskej transformácie, vzdelávacie reformy a potrebné investície do výskumu a vývoja, ktoré nám majú garantovať svetovú úroveň, nie je možné dosiahnuť bez európskeho formátu. Do vnútra EÚ to znamená, že hĺbka potrebnej ekonomickej a spoločenskej transformácie v našich krajinách si vyžaduje spoločný európsky prístup. Banky sú jednoducho príliš veľké, aby mohli byť regulované resp. stabilizované z pozície jednej členskej krajiny. Nadnárodné  spoločnosti majú väčšiu ekonomickú silu než väčšina vlád v Európe; máme nezamestnanosť v jednej krajine nedostatok kvalifikovaných pracovníkov alebo zamestnancov v inej krajine. Iba spoločný európsky postup môže garantovať požadované výsledky.

Európskym spôsobom života sa nám podarilo vytvoriť ekonomické, sociálne a ekologické štandardy, na ktorých sme tvrdo pracovali v priebehu posledných 60 rokov. Existuje mnoho ľudí, ktorí sa obávajú, že globalizácia predstavuje hrozbu pre tento spôsob života – ale mýlia sa. Moderná a transformovaná Európa sa nemá čoho  obávať – je skôr príkladom pre iné štáty a zoskupenia.

Európska budúcnosť závisí od európskej jednoty. Sme v tom spoločne. A to napriek tomu, že každý členský štát vynakladá vlastné úsilie, aby uskutočnil reformy a posilnil svoje hospodárstvo; ale aj tie najväčšie z členských krajín zostávajú relatívne malými hráčmi na svetovej scéne.

Novým katalyzátorom nášho konania by preto mala byť transformácia Európy, ktorá jej umožní byť v pozícii medzinárodného garanta spravodlivejšieho a férovejšieho usporiadania sveta.  

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA