Čo znamená „inovovať“?

V 90. rokoch napísal Paul Krugman na adresu konkurencieschopnosti štátov, že ide vlastne len o zábavný názov pre ich produktivitu.

V tom období bola medzinárodná konkurencieschopnosť mantrou ekonómov a článok vyvolal vášnivú diskusiu.

Súčasná mantra znie: inovácie; konajú sa konferencie a diskusie o tom, ako a prečo inovovať. Vytvorenie „Inovačnej únie“ v Európe prezentuje Európska komisia ako dlho očakávanú hrubú čiaru za krízou a na jej realizáciu neváhala vyčleniť 80 miliárd eur.

Avšak pre mikrobiológa môžu inovácie znamenať niečo úplne iné ako pre manažéra. Z inovácií sa stalo všadeprítomné „buzzword“, pod ktorým si málokto dokáže predstaviť konkrétne opatrenia. Sú teda inovácie len zábavný názov pre investície do vedy a výskumu?

Samotná EÚ priznáva, že neexistuje jednotná definícia. Všeobecne však možno hovoriť o dvoch perspektívach: inovácie firiem na jednej strane a inovácie ako celospoločenské novátorstvo na strane druhej. Prvý prístup zvykla zastávať OECD[1], zameriavajúc sa na inovácie v užšom zmysle. Inovujú teda najmä firmy prostredníctvom vylepšení svojich produktov, služieb, organizácie práce či marketingu.

Tento užší význam môže viesť k záveru, že na podporu inovácií stačí posilniť investície do vedy a výskumu, prípadne posilniť ochranu duševného vlastníctva. Tým sa zvýši spolupráca medzi firmami a univerzitami a zároveň budú výskumné centrá motivované možnou komercializáciou svojich úspechov.

Na druhej strane, EÚ vnáša inovácie do širšieho kontextu a prezentuje ich ako „úspešnú tvorbu, asimiláciu a využitie noviniek v ekonomických a sociálnych sférach“[2]. Súvisia teda nie len s podnikaním, vedou a výskumom, ale zahŕňajú aj vzdelávací systém, finančný sektor a pracovný trh – od európskeho ratingu univerzít, cez poskytnutie rizikového kapitálu pre start-upy a migračnú politiku, ktorá do Európy priláka talenty. Pozoruhodná je snaha o etablovanie Európskeho inštitútu pre inovácie a technológie (EIT) so sídlom v Budapešti, svojou skratkou nápadne pripomínajúceho prestížny inštitút v americkom štáte Massachusetts.

Naplní inovačná únia svoje ambície? Napriek šľachetnému zámeru ostáva kľúčovou výzvou implementácia. Je len málo spôsobov, akými môže EÚ ovplyvniť smerovanie investícií v členských štátoch. Jednou z foriem sú napríklad štrukturálne fondy, v ktorých Komisia stanovila preferované tematické oblasti – inovácie, obnoviteľné energie a podporu malého a stredného podnikania. Členské štáty, najmä tie menej rozvinuté, si však v konečnom dôsledku vždy môžu vybrať, či väčšinu prostriedkov naozaj investujú do inovácií alebo sektorov s krátkodobým rastovým potenciálom. Komisii ostáva veriť, že operačné programy v členských štátoch, o ktorých sa v týchto mesiacoch intenzívne rokuje, prispejú k naplneniu jej ambicióznej vízie. Jedno je však jasné: posilniť financovanie vedy a výskumu nestačí.

Autor študuje na Universit Hamburg v odbore Európske štúdiá.

V rámci vedeckého projektu, podporeného Nadáciou SPP, sa venuje inováciám a mapovaniu situácie v oblasti inovácií na Slovensku a v Nemecku.


[1] OECD (2005) Oslo Manual Guidelines for collecting and interpreting innovation data, 3rd edition, OECD and European Commission, Paris.

[2] Commission of the EC (2003) Innovation policy: updating the Union’s approach in the context of the Lisbon strategy, Brussels

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA