Diera v srdci Afriky

Aby Stredoafrická republika nebola ďalšia Rwanda.

Bezpečnostná rada schválila môj návrh vyslať mierovú misiu OSN do Stredoafrickej republiky. Znamená to otvorenie cesty pre 10 000 vojakov a takmer 2 000 policajných jednotiek, ktoré majú národu v troskách priniesť zdanie poriadku.     

Práve som sa vrátil z návštevy v tejto krajine, aby som o situácii získal informácie z prvej ruky. Povedať, že je zúfalá, je príliš slabé slovo. 

Viac ako polovica obyvateľstva krajiny približne veľkosti Texasu potrebuje život zachraňujúcu pomoc. Každý štvrtý Stredoafričan musel opustiť svoj domov. V provizórnych táboroch, ktoré som navštívil na letisku mimo hlavného mesta Bangui, sa o jednu toaletu delí 500 ľudí. S príchodom obdobia dažďov sa podmienky len zhoršia.      

„Prečo by sme tu mali chcieť žiť?“, zakričala na mňa jedna žena. „Ale tam, kde sme žili predtým, riskujeme naše životy“. 

Väčšina moslimskej komunity z krajiny utiekla pred surovou vlnou sektárskych konfliktov, ktoré si vyžiadali životy nevinných na všetkých stranách. Ohavné činy sa dejú naďalej. Systém spravodlivosti sa rozpadol. Etnické a náboženské čistky sú tu realitou. Celé komunity sú rozbité.       

Napriek týmto mnohým nedostatkom, komodita, ktorá v Stredoafrickej republike najviac chýba, je čas. Mierová misia bude potrebovať najmenej šesť mesiacov na to, aby sa rozbehla. Obyvatelia krajiny budú zatiaľ v pasci každodenného boja o prežitie.  

Do Stredoafrickej republiky som šiel po ceste na 20. výročie genocídy v Rwande. Vyjadril som tam môj hlboký žiaľ nad nekonaním medzinárodného spoločenstva v momente, keď to krajina najviac potrebovala.    

Bude medzinárodné spoločenstvo teraz konať namiesto toho, aby sa o 20 rokov ospravedlňovalo za to, že neurobilo to, čo bolo potrebné, keď bola na to príležitosť? Zoberú si národní lídri ponaučenie z minulosti a zabránia ďalšej Rwande?  

V centre jednej z najviac zasiahnutých štvrtí Bangui sme prechádzali okolo bývalých budov, trosiek obchodov a domov. Prešli sme okolo množstva nákladných áut, preplnených hrncami, panvicami, džbánmi, posledným vlastníctvom obyvateľov na úteku.     

Ženy a muži hovorili o strašných príbehoch sexuálneho násilia, únosoch a neustálych hrozbách vo svojich životoch. Teraz sú v podstate väzňami zúfalo túžiacimi po úteku. Povedali mi, aké preplnené sú školy, nemocnice a dokonca aj cintoríny. Ako plakal jeden človek: „Nemôžeme sa postarať ani o našich mŕtvych“.   

Teraz je čas pomáhať živým. To si vyžaduje rýchle konanie v troch oblastiach.

Po prvé, bezpečnosť. Africká únia a francúzske jednotky tvrdo pracujú na obnovení mieru a bezpečnosti. Jednotky Európskej únie, ktoré už začali operovať tento týždeň, sú vítaným prírastkom. Avšak na to, aby zabránili šíreniu násilia a ochránili civilistov, potrebujú posilu. Žiadal som o okamžité vyslanie ďalších viac ako 3000 vojakov a policajtov, ktorí by pripravili pôdu pre budúcu mierovú misiu OSN.        

Po druhé, vláda potrebuje pomoc so základnými vecami, vrátane návratu polície, sudcov a väzenských dozorcov späť do práce. Dočasná prezidentka krajiny Catherine Samba-Panza je odhodlaná obnoviť autoritu štátu. Avšak bez rozpočtu sú jej schopnosti výrazne obmedzené. Financovanie humanitárnej pomoci je na úrovni 20 % prijatých záväzkov nedostatočné.      
    
Po tretie, keďže nová mierová operácia môže byť len časťou riešenia, nastolenie otvoreného politického procesu je kľúčové. Komunitní a náboženskí vodcovia sú kľúčoví pre podporu tolerancie, nenásilia a dialógu. Vzatie aktérov na zodpovednosť za ohavné spáchané zločiny je pre mier rovnako dôležité. Ľudia v Stredoafrickej republike musia vidieť, že právny poriadok je dôležitý bez ohľadu na to, kým sú alebo v čo veria, od lídrov až po jednotlivých bojovníkov.            

Toto sú podstatné stavebné prvky pre zmierenie a zabezpečenie, aby sa utečenci a vnútorne vysídlení ľudia mohli vrátiť do svojich domovov a komunít. Alternatívou je de facto rozdelenie, ktoré by bolo len zárodkom konfliktu a nestability v krehkom srdci Afriky, na dlhé roky, možne celé generácie.      

Počas mojej návštevy líderka jednej ženskej mierovej skupiny povedala: „Naša sociálna sieť je úplne dotrhaná. Väzby medzi našimi komunitami sa pretrhali. Nie je nič, čo by nás spájalo. Ale vy reprezentujete svet a ste tu. Teraz vieme, že sme súčasťou sveta“.     

Cenil som si jej dôveru, ale som si vedomý toho, že potrebujeme konať, aby sme si ju zaslúžili.

Stredoafrická republika je požehnaná bohatými prírodnými zdrojmi a úrodnou pôdou. Po celé generácie bola križovatkou kultúr, kde žili v mieri rôzne kultúry.  

Teraz je na medzinárodnom spoločenstve skutkami dokázať, že obyvatelia Stredoafrickej republiky sú naozaj súčasťou nášho spoločného ľudského rodu a spoločnej budúcnosti. Aj malá pomoc bude mať dlhodobý vplyv. Máme kolektívnu zodpovednosť za to, aby sme konali teraz, namiesto toho, aby sme vyjadrovali našu ľútosť o dvadsať rokov neskôr.   

Pan Ki-mun je generálnym tajomníkom OSN.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA