Debata musí ísť nad rámec súčasných nákladov za integráciu

Keď v júli 2012 slovenský premiér Robert Fico hovoril o bezprecedentnom prehĺbení európskej integrácie, zjavne precenil možnú mieru inštitucionálnych zmien v EÚ.

Zatiaľ čo dizajn únie sa zásadne nezmenil, výrazne vzrástla cena za udržanie doterajších úspechov integrácie. Náklady spojené s EÚ dnes prehlbujú deliace čiary medzi členskými štátmi­ a ponúkajú nové základy pre potenciálne alternatívny európsky projekt.

Od roku 2009 sa európske inštitúcie usilujú zvládnuť hrozbu dezintegrácie, ktorá je hnacou silou politických a inštitucionálnych inovácií v EÚ. Dôraz na aktuálnu cenu za záchranu eura a udržanie fungujúceho jednotného trhu viedli skôr k čiastkovým a nesúrodým opatreniam v rámci i mimo zmlúv EÚ. Inštitúty ako balík šiestich legislatívnych aktov (six-pack), balík dvoch legislatívnych aktov (two-pack), fiškálny pakt, Pakt euro plus, EFSF a ESM, či kvalitatívne nová úloha ECB zatiaľ zaistili prežitie eura. Dávajú tak druhú šancu politickým cieľom Maastrichtskej zmluvy. Zároveň však zvýrazňujú rozdielne postavenie EÚ a eurozóny ako aj rozdiely medzi menej a viac úspešnými krajinami v rámci eurozóny.

Dnes je ťažšie predať EÚ ako atraktívny projekt pre širšiu verejnosť. V minulosti prichádzali rozsiahle úžitky z integrácie, napríklad zo spoločného trhu, za relatívne nízke vynaložené náklady. V súčasnosti vnímajú mnohí EÚ ako aktéra, ktorý prináša významné obmedzenia pre domácu politiku, pričom neponúka dodatočné výhody pre občana.

Politici tak čelia problému, že únia žiada ďalšie zdroje a záväzky bez toho, aby ponúkla nové a verejne populárne politické riešenia. Odpovede na túto realitu sa naprieč EÚ líšia. Pohľad na vyšehradské  krajiny ukazuje, ako rozdielne národní lídri pristupovali ku kríze. Poľská vládnuca elita zdôraznila strategický význam vstupu do eurozóny. České vedenie naopak zdôrazňovalo dôvody, prečo spoločnú menu neprijať. Slovenskí politici sa zaviazali k novým štruktúram HMÚ, keď zdôraznili nedávne prínosy integrácie. V Maďarsku zase vláda našla ďalšie argumenty pre oddialenie vstupu do eurozóny.

Verejná legitimita EÚ a eura sa naviazala na národné diskusie o cene za záchranu spoločnej meny, prípadne za jej prijatie. Členské štáty a národní politici sú momentálne rozhodujúci aktéri pri určovaní osudu a popularity integrácie. Podobne nové inštitúcie, ktoré vznikli v dôsledku krízy ako napríklad Európsky stabilizačný mechanizmus, sa môžu tešiť z väčšieho vplyvu než tradiční hráči v EÚ ako napríklad Európska komisia. Hoci pozície členských štátov voči HMÚ nemusia byť pevne stanovené, posuny v národných preferenciách voči EÚ si v prvom rade vyžiadajú odlišný rámec pre diskusiu o zisku a stratách z integrácie.

O autorovi:

Vladimír Bilčík je vedúcim programu „Európske štúdiá“ vo Výskumnom centre Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, vyučuje politológiu na FiF Univerzite Komenského.

—————-

Komentár je súčasťou projektu "The Future of the EU: Perspectives from the Visegrad Group" realizovaného EuroPolicy, o.z. a Heinrich Böll Stiftung s podporou komunitárneho programu "Európa pre občanov". Vladimír Bilčík bude jedným z expertov na odbornom seminári organizovanom 18. novembra v Bratislave.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA